z Arcu si zahral postavu kata. Ľudia ho občas mylne považujú za syna Jozefa Krónera. Ako študent VŠMU priezvisko rád zneužíval v rámci rôznych recesií. Napríklad, ak bolo treba zabezpečiť lístky na vypredané predstavenie. Domovskú scénu má v Slovenskom národnom divadle. Nedávno dokončil videofilm s režisérkou Ivone Vávrovou Prstene pre dámu a v trinásťdielnom seriáli TV Luna s názvom Zborovňa si zahral úlohu telocvikára.

"Ahoj Jano, pamätáš sa, chodili sme do rovnakej školy," pripomenula som sa mu na skúške v Staromestskom divadle, kde si s Mariánom Geišbergom a Petrom Kočišom oťukával priestor. "Ahoj, akože by som sa napamätal, veď ty si Anča," tváril sa suverénne. "Počuj Jožo, ty si už naozaj zabudol?" "Ale ja nie som Jožo." "To nič, iba som ti vrátila tú Anču," zvítali sme sa po ani neviem koľkých rokoch.

Málo ťa vidieť na obrazovke, skôr počuť, Slovensko je malá krajina a mimobratislavskí zabúdajú...

- Áno. Hlavne na generáciu terajších tridsiatnikov. Nikto ich nepozná a sú to mnohokrát veľmi dobrí herci. Je to škoda. Ale nie sú prachy. Ako všade. Nie sú prachy na lieky, na školstvo, prečo by mali byť na inscenácie, nehovoriac o filme. Koliba je celá preč.

Práca v divadle a.ha. je pre teba, ako herca Národného divadla, príjemným vybočením?

- To nie je žiadny ‚bočák'. To je normálne divadlo. Robím to pre skvelých ľudí. Je tu Viky Janoušková, režisér Števo Korenči, Maroš Geišberg, Peťo Kočiš. Jednoducho ľudia, ktorých mám rád a je príjemné s nimi robiť. Nemôže sa mi totiž stať, ako v kamennom divadle, že sa ťa ani nespýtajú, či chceš v tom titule hrať, alebo nie. Je to príjemné hrať v takom malom divadielku. Hráme v aréne, ľudia sú od nás vzdialení na dva metre. Ide o trochu iný spôsob hrania a je príjemné si to vyskúšať. Blízkosť diváka ti nedovolí klamať, alebo mať veľké gestá. Dokonca musíš pri hraní dávať pozor, aby si nepostúpal niekomu z divákov po nohách.

Často počúvam tvoj hlas v dabingu.

- Práve som dokončil Astreixa a Obelixa, ktorý by mal onedlho ísť do videodistribúcie. Daboval som Gérarada Depardiea.

Režiséri väčšinou obsadzujú známych hercov rovnakým dablérom, podobne mal patent na hlas Luis de Funesa František Filipovský. Dokonca sa hovorilo, že keď zomrie, nebudú sa už filmy s Funesom dabovať. Na koho máš patent ty?

- Väčšinou robievam Depardieua, trochu Delona a Harrisona Forda. A ešte som robil Kevina Costnera. Zdá sa, že mi títo herci prischli.

Ktorý z nich ti sedí najviac?

- Depardieu. Mám ho rád ako herca. Ide z neho človečina. Robím ho rád.

Chcel by si sa s ním niekedy stretnúť?

- Chcel. A možno sa mi to podarí. Práve dnes som mal telefonát, že príde na Slovensko. Navrhli mi stretnutie.

V Košiciach bol Depardieu pred voľbami a v rámci megalomanskej kampane HZDS sa kamarátsky tľapkal s Mečiarom.

- Mám pocit, že ho to mrzí. Že neodhadol situáciu. Hovorili mi to francúzski herci. Chápal to skôr ako obchodník. Myslel si, že si urobí kontakty v rámci svojich vinárskych aktivít. Teraz by mal prísť úplne inak.

Ozaj, keď si hral telocvikára, musel si sa nejako špeciálne pripravovať, športovať a tak podobne?

- Vôbec. To nebolo o cvičení. Navyše môj hrdina nie je veľmi múdry. Naviac sa mi páčila replika: "Prečo nás učiteľov vždy vykresľujú ako hlupákov, ktorí nevedia robiť nič, iba cvičiť? A na to je hneď odpoveď: Pretože autori mali väčšinou z telocviku trojku. Je to milá postava. Zatiaľ máme hotových 13 dielov a myslím, že ďalších päť je napísaných. To závisí od úspešnosti, či sa budú realizovať.

Športuješ?

- Občas si zahrám squash. Občas si idem zacvičiť do telocvične a mám rybársky lístok. Teda, chodím občas na ryby.

Si rybár - samotár?

- Nemyslím si, že pri rybách musí byť ticho a musím byť sám. Je mi príjemne, keď som s kamarátom. Napríklad nedávno sme boli s Geišbergom a nič sme nechytili. Chodím si na ryby oddýchnuť od ľudí a od pracovného kolotoča.

Ako prežiješ sviatky?

- Pracovne. Na Silvestra budem hrať predstavenie a potom pôjdem do divadla a.ha, kde by sme sa mali stretnúť s kamarátmi, aby sme oslávili rok 2000.

Čo príjemné ťa v nastávajúcom roku čaká?

- Dve premiéry. V réžii Pavla Haspru Millerovu Cenu na veľkej scéne a potom s Petrom Mikulíkom Shakespearovu Búrku. A v lete ma čaká dovolenka, lebo ja skutočne dva mesiace nič nerobím. Už niekoľko rokov sa mi to darí dodržať. Pôjdem pozrieť mamu na Liptov, potom na Kysuce a možno niekam k moru.