týždňom spustili, je hodna nielen všetky drobné, ale azda i tých 30 miliónov, ktoré z účtov slovenskej odnože Siemensu skončili na kontách "firmy blízkej" KDH.
Škandál je to doslova modelový a má takrečeno didaktický charakter. Má totiž takú jednoduchú zápletku, že zhubnosť a podstatu klientelizmu a korupcie pochopí z tejto aféry už i každý poslanec či absolvent policajnej akadémie. Práve tým je kauza "KDH - TV Com - Gabura - Siemens" jedinečná a neoceniteľná, že nech už dopadne akokoľvek, výrazne skultivuje a rozšíri naše demokratické vedomie.
Schéma je banálna. KDH a jedna z dcér Siemensu sú dôvodne podozrivé, že predviedli ten najprimitívnejší, najnaivnejší "obchod" medzi politickou stranou a súkromnou spoločnosťou, na ktorého základný opis stačia tri rozvité vety. Prvá: V roku 1995, keď na bratislavskej radnici vládla s takmer totálnou väčšinou koalícia KDH - DU - DS, zvíťazil Siemens v dvojmiliardovom tendri na modernizáciu a rekonštrukciu verejného osvetlenia. Druhá: Zopár mesiacov pred vyhlásením víťaza uzavrel Siemens so spoločnosťou člena predsedníctva KDH Petra Gaburu, TV Com, zmluvu na vypracovanie analýz priamo súvisiacich s týmto tendrom, za ktoré zmluvne vyplatil TV Com-u 30 miliónov korún. Tretia: Gaburova firma je "bankou" KDH, popri rozpočtových prostriedkoch funguje fakticky ako jediný zdroj straníckych financií. (Len pre poriadok pripomeňme, že TV Com-u sme sa pred mesiacom špeciálne venovali. Vtedy totiž vyplávalo, že zamestnáva ako "reklamných agentov" niekoľko krajských a desiatky okresných tajomníkov KDH. Pričom sme konštatovali, že ide o OBCHÁDZANIE zákona o politických stranách korenené daňovým únikom.)
Také je to jednoduché. Konkurzná komisia a poslanci prijmú "správne" rozhodnutie, za čo firma "blízka" strane vykonávajúcej moc skasíruje províziu, kamuflovanú hospodárskou zmluvou uzavretou medzi "víťazom" a touto firmou. Toto je prazákladný, šlabikárový príklad politickej korupcie; všetky iné, zložitejšie a nezrozumiteľnejšie transakcie sú len variáciami na tento archetypálny vzorec. Preto je naša kauza taká inštruktívna: žiadne nastrčené figúry, švajčiarske kontá, mŕtve schránky, fantómové firmy, tajné účty (ako napr. v susedných Čechách, predtým v Maďarsku či naposledy v Kohlovej CDU).
Aby sme sa vyhli nedorozumeniu: My netvrdíme, že fyzicky došlo k aktu uplácania, keďže na to nemáme (a asi nikdy nebudeme) mať dôkazy. Možno, že naozaj ide iba o "BEZBREHÚ HLÚPOSŤ, nechať platiť vlastných funkcionárov firmou, ktorej zákazky súvisia s hlasovaním poslancov KDH", ako to mimoriadne ohľaduplne ocenil priateľ Hríb v Domine fórum. Práve tu je však zakopaná podstata, ktorú na Slovensku počnúc Černákom, Palackom, cez Čarnogurského až po iksypsilonov mnohí nevnímajú. Totiž to, že či k poklesku naozaj došlo, je dôležité iba z hľadiska trestnosti. Z hľadiska politickej zodpovednosti a čistoty verejného života je podstatné niečo celkom iné: aby neexistoval ani tieň pochybnosti, že k poklesku vôbec dôjsť mohlo. Jednoducho a jasne: Ako sa dá po tomto v budúcnosti veriť KDH, že nepolitizuje pre svoj vlastný, ale verejný prospech?
Samozrejme, ešte naivnejšie ako opísaná "transakcia" by bolo teraz si myslieť, že práve KDH je tá najobludnejšia žaba na čistom prameni slovenskej demokracie. Nie je tomu tak, v tejto rovine je už väčšmi na mieste hovoriť o tej hlúposti a amaterizme - problémy svojho financovania riešilo skrátka KDH s najväčším diletantstvom.
Tak či onak. Ak už nie dokázanou korupciou, tak prinajmenšom odzbrojujúcou laxnosťou a ochotníctvom si KDH vykoledovalo nebotyčný "prúser". Bez ohľadu na závažné politické a systémové pozadie kauzy: na demisiu ministra spravodlivosti bolo už i včera neskoro. To hovoríme s plným vedomím faktu, že práve s týmto motívom bola aféra spustená a tí, ktorí ju naštartovali, majú vo vlastných financiách prinajmenšom porovnateľný bordel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.