bol bývalou vládou vyhostený z televíznej obrazovky - Milan Markovič. V spoločnosti neodmysliteľných muzikantov, ktorým nik nepovie ináč len "páni bratia", okupoval v stredu večer do prasknutia plnú sálu v Jumbe, kde sa vystriedali dve várky po humore bažiaceho publika.
Po klasickej znelke v husľovo-klavírnom prevedení bolo každému jasné, že sedí ako pozorovateľ klasického "Večera Milana Markoviča", ktorý pozná z telky. Duše východniarov určite potešila pieseň na štýl cigánskej Duj, Duj..., ktorú hlavný interpret spoločne s muzikantami v úvode odspieval v ich rodnom, východniarskom jazyku. Potom, ako v nej stihli rozobrať súčasnú rómsko-fínsko-dánskou problematiku, pokračovali v rozbehnutom vlaku ďalšou z aktuálnych piesní pre zmenu na tému Žilina. Akoby mohli obísť hlavného hrdinu - jej primátora. Toho sa dotkli slová piesne "...učí sa za pilota, nech môže z väčšej výšky...".
Po tejto hudobnej "oťukávačke" s publikom prišli na rad hostia - právnik a vedúci úradu Ministerstva spravodlivosti SR Daniel Lipšic i Stano Radič, ako ho Markovič predstavil, humorista-meteorológ.
"Stano, povedz, ako a kam sa tebe vryla súčasná politická situácia," odzbrojil Radiča Milan Markovič, len čo si hosť stihol sadnúť. Na všeobecné pobavenie publika Radič prehlásil, že v tejto otázke bola už aj odpoveď. "... ale aj tak ju nemám tam, kde by som chcel," povedal Stano Radič a dokončil: "Politici nás, humoristov, stále predbiehajú v nápadoch. Stačí mi ráno kúpiť dvoje novín a relácia je hotová."
S Lipšicom sa už Markovič bavil na značne fundovanejšie témy. "Predstavte si, že sa nejaký z tých mnohých kriminalistických vyšetrovateľov prekoná a chytí lumpa, predvedie ho sudcovi utrúc pot spod ofiny a sudca pozrie do papierov a po 24 hodinách lumpa pustí..." načrtol Markovič jeden zo zádrheľov slovenskej legislatívy, ktorý sa pustil riešiť spoločne s mladým právnikom. Sem tam poradil aj bývalý sociológ Radič, keď sa riešila otázka trestu odňatia slobody vo výške 165 rokov. "To sa už potom odsúdený musí umelo udržiavať pri živote," vyriešil problém.
"Ja nevravím, že je zlý, ale je už dlho..." nadhodil pre zmenu otázku preobsadenia funkcie premiéra Milan Markovič, na čo sa všetci traja zhodli, že je vo vláde ešte dosť masochistov, čo by o toto kreslo mali záujem.
Reč sa zvrtla aj na motorizmus a privilégiá známych ľudí s ním spojené, kedy na seba Stano Radič prezradil: "Ja jazdím voľne na motívy vyhlášky 100, za čo som aj patrične pokutovaný." Nasledovali jeho dojmy so svojej návštevy krajiny "za veľkou mlákou".
"Tí nevedia ani poriadne kontinent trafiť," znela jeho odpoveď na otázku, či Američania vedia, kde leží Slovensko. Na rad potom prišlo opäť pásmo piesní a tentoraz aj tanca, keď sa klavírno-husľové duo muzikantských "bratov" pustilo rovno počas hry do tancovania kankánu. Zanôtili si spolu s Markovičom jednu "z tých svojich", v značne nadsadenej tónine. Táto pesnička im údajne vydobyla pomenovanie "traja teroristi".
Potom nasledovala voľná improvizácia umelcov ako reakcie na Markovičove hlášky, ktoré mali zhudobniť. Vypočuli sme si "tému menšín" či "vtáčí svet", pri interpretácii ktorej sa Milan Markovič tváril nanajvýš nezainteresovane. Hlas škovránka či iných spevavcov mu nehovoril nič, až pri známom hlase kukučky pookrial a zvolal: "To poznám, hodiny!" A tak sa vyhrávalo, až kým huslistovi nepraskla struna, načo vzápätí ušiel do zákulisia. "No je tam toho, je bez jedného drótika a je hotový," zareagoval Markovič a keď struna poputovala voľným pádom medzi publikum, dodal: "On sa vám na ňu potom aj podpíše." A takto to išlo vyše dvoch hodín, keď sa program samovoľne "pretiahol", veď východniari tvorili vždy výbornú divácku kulisu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.