(basa) prišiel Marián Čekovský košičanom okrem iného aj obnoviť pamäť o svoje osobe, keďže po odchode z No Name sa po ňo "zem zľahla". Využili sme to aj my a ponúkame vám rozhovor z hudobníkom, ktorého meno má na Slovensku čoraz väčšiu váhu.
Ľudia ťa poznali ako klávesáka z kapely No Name, aké boli tvoje ďalšie kroky, keď si so skupiny odišiel?
"Po odchode z No Name som sa dostal do iného sveta. Začal som hrať s Free Faces, kde stále zotrvávam. Všetky tie hudobné formácie sa však pletú, jedna z druhou súvisí, každým dňom vznikajú nové. Keď hráme traja, tak od každého jedného sa odvíja kapela v rôznych zostavách. Najnovšie som sa chystal na turné Lucie Bílej. Cvičím tak ako doteraz, hoci koncerty sa preložili na jar. S chalanmi s Big-H - Marek Minárik, Emil Frátrik a Henry Tóth sme ozajstní kamaráti. To je teda pravda. No a píšem muziku Oľge Záblackej, s ktorou teraz dokončujeme prvú platňu - ufónsku."
Takže si spokojný s ľuďmi, s ktorými spolupracuješ?
"Často si musím vyberať, lebo bez toho to nejde, nemôžem hrať s každým, kto sa pripletie do cesty. Sčasti sa musí človek naučiť rozoznávať dobré hranie a dobré akcie, ktoré ti niečo dajú od tých, ktoré ti nedajú vôbec nič akurát ti vezmú. Bárzčo, nebudem menovať."
Spolupracoval si s Barbarou na jej novom albume...
"Áno, autorsky a producentsky som sa podieľal na poslednej skladbe z tohto albumu. Nahrávali sme to v štúdiu v Bratislave. Text robil tuším že Peter Uličný. Spolupracoval som s ňou, lebo si myslím, že Barbara totižto vie spievať, len to treba trochu usmerniť správnym smerom. To je všetko."
Oslovilo ťa niečo nové so súčasnej slovenskej muziky?
"Rozšíril by som to na česko-slovenskú scénu. Počul som pražskú skupinu J.A.R., s ktorom spolupracuje Marek Minárik, je to 'strašná' skupina, 'strašné delo', páči sa mi to. Ešte sa mi páčili Made to Mate, keď začínali. No a I.M.T. smile samozrejme, lebo mám tam kamošov, to sú také žánre čo mi režú."
Ako to je vlastne s tebou, profesiou si herec, presedlal si natrvalo na hudbu?
"Myslím, že áno, lebo herectvom by som sa asi nikam nedostal, ak takto budeme pokračovať. Herectvo, bola tiež vynikajúca škola na to, aby som sa naučil hovoriť pomalšie, aj tak nepomohlo. Vďaka herectvu som spoznal veľa ľudí a občas ich viem aj odhadnúť, ale aj tak mi je to 'houby' platné, preto si myslím, že muzikantská branža mi sedí viac. Hoci konfliktov a starostí je rovnako aj tam aj tam. Každý má svoj nástroj a ten sa snaží zvládnuť čo najlepšie."
Z muzikantského hľadiska je podľa teba lepšie pôsobiť v epicentre Blave, alebo ako to robí napríklad I.M.T. smile, ktorí sa nevzdali svojho 'pôsobenia z úzadia'?
"Najlepšie je mať svojich kamarátov všade, po celej republike a tým pádom môže hrať človek kdekoľvek. Epicentrum neexistuje, existuje len také pomyselné bratislavské epicentrum, ale to všetko závisí od toho, že keď sa napríklad vybaví kšeft v Košiciach, tak sú všetci tu. Takže to je jedno."
Chystáš sa ďalej na západ, alebo plánuješ zapustiť korene doma?
"Pred pol rokom som bol v Paríži predvádzať po koncertoch svoj nový nástroj. Tam som nadviazal na svoje kamarátske konexie s ľuďmi z inej branže. Neviem, ako to bude ďalej, ja dúfam, že sa mi podarí ísť ešte hrať von, ako bol aj Henry Tóth, ale nie je to nejakým mojím snom. Chcem byť doma, tu to je najlepšie. Mám okolo seba ľudí, zázemie, rodinu a keď je tu všetko v poriadku, vtedy vie človek aj tvoriť a ľahšie sa mu robí. Bez toho to nejde."
Často sa vraciaš domov, do Humenného?
"Do Humenného sa nevraciam, tam toho nie je veľa zaujímavého. Tam sú len moji rodičia a to je všetko. Už ani kamaráti tam v podstate nie sú, na tom mieste už všetko vyhynulo."
A čo tvoje ďalšie muzikantské aktivity?
"Písal som muziku do jedného bratislavského filmu o narkomanoch, tu som spolupracoval s Marekom Minárikom. Písal som tiež nejaké pesničky aj Robovi Opatovskému a jednej bratislavskej speváčke, volá sa Natália. No a chystám sa na producentskú činnosť pre jednu bratislavskú kapelu, zatiaľ nebudem prezrádzať o ktorú ide, ale bude to veľká 'pecka'."
Čo chystáš do budúcna?
"Rád by som vydal vlastnú platňu, len tak pre svoje potešenie, kde budem aj sám spievať. Zavolám si svojich kamarátov, ktorí budú ochotní hrať. To je taký plán do budúcnosti, rok 2000 to istí."
Kto ťa stiahol do Big-H?
"Big-H bola moja a Henryho spolupráca. Z Henrym som sa spoznal ešte keď produkoval No Name. Potom došiel Frátrik, ktorý bol ako producent tohto projektu a zavolal Mareka Minárika, ktorý vtedy nebol ochotný hrať s nikým a práve s nami sa dal dokopy, čo je pre nás veľká česť. Myslím si, že Big-H je zoskupenie muzikantov, ktorí chcú spolu hrať. Tu nejde o žiadne dokazovanie si mindrákov, učíme sa byť nad vecou, mať nadhľad."
Bol by si ochotný vzhľadom na súčastný stav na slovenskej hudobnej scéne začať odznova, ako úplne neznámy muzikant v nejakej garážovej kapele?
"Myslím si, že každá kapela bola na začiatku garážová. A ja by som určite začal aj teraz. To je môj názor, to je moja práca, ja nič iné neviem robiť. Neviem natierať omietky, opravovať autá dokonca ani variť. Chcem robiť to čo cítim a to je hudba."
Nakoniec sa ťa spýtam to, čo som sa mal asi na začiatku. Prečo si vlastne odišiel z No Name?
"Tam to bolo také, že zrazu začali naberať obrátky nahor, ale to bolo veľmi relatívne. Nebolo to tak a zrazu to niektorí členovia kapely nevedeli zniesť, že sme až taký slávni a nepohodli sme sa medzi sebou vrámci medziľudských vzťahov. Tak sme si jednoducho povedali 'radšej sa na to vybodnime'. Vtedy som začal hrať s Free Faces. S No Name sme sa rozišli v dobrom a sme kamaráti doteraz. Možno sa trošku ohovárame v novinách, ale to je všetko."
Autor: Marek Lančarič
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.