Korzár logo Korzár
Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

V budúcom živote by chcela byť Sheryl Crow

Košice - V podaní šarmantnej Lenky Filipovej zaznel v sobotu na košickom koncerte folk, pop, klasika a nechýbala ani ľudová hudba. Speváčka s

neodmysliteľnou gitarou v rukách nás opäť presvedčila, že patrí k jedným z mála interpretov, ktorých hudobný štýl sa nedá zaškatuľkovať. "Áno, je to pravda," potvrdila nám samotná Lenka, ktorá si nevedela vynachváliť košické publikum a nazvala atmosféru na koncerte fantastickou.

"Ja si to tiež uvedomujem až teraz. U nás to mám veľmi ťažké, pretože čo sa týka mediálneho imidžu, niektorí, ktorí už dávno nie sú rockermi, sú nimi stále, aj keď spievajú veľmi ľahký pop. Speváčky, ktoré napríklad nikdy nevzali nástroj do ruky, sú naraz skladateľkami... Nebudem menovať. Skladajú si dokonca i texty, na ktoré si ja netrúfnem, aj keď som vyrastala v intelektuálnom prostredí. Z toho mi zostáva rozum stáť a už sa ničomu nečudujem. Mne je to v tomto smere vnútorne jedno. Ja sa nazývam pesničkárkou. Nie je to šansón, rock či blues, ale má to ku gitare veľmi blízko."

Počas koncertu ste spomínali, že máte veľmi blízky vzťah k ľudovej hudbe, potom ste vraveli o klasike. Ktorý štýl je vám však najbližší?

"To sa nedá povedať. Všetko sa opiera o nástroj. To znamená, že sú tam doprovody, i keď chvíľami vyjde gitara skoro ako sólový nástroj. Som v podstate inštrumentalista. Myslím, že u mňa to bol vývojový proces, ku ktorému som sa dopracovala tým, ako som sa učila."

O piesni Málo mám, ktorú vám napísal Zdeněk Rytíř, ste sa vyjadrili, že je o vás a že vás charakterizuje. V jednej pasáži sa spieva "...protože jsem hudbou posedlá..." Ste naozaj hudbou posadnutá?

"Som. Inak by som ju nemohla robiť. Nie je dňa, kedy by som gitaru nevzala do ruky. Je to moje remeslo. To je ako u vrcholového športu. Vždy si poviem: ježiš, dnes som nehrala! (smiech) To je také isté, ako keď si poviete, že ste dnes netrénovali. Myslím, že hrám dosť slušne a rôzne štýly a to chce naozaj mať stále v ruke gitaru. Ja som si trúfla na materskej urobiť menšiu pauzičku, tri roky. Vtedy som hrala doma, nie pred ľuďmi. Už by som to nikdy neurobila, pokiaľ nechcem s hudbou končiť, pretože stratíte kontakt, pôdu pod nohami, a to je strašné pre akékoľvek remeslo. Kontakt musíte mať. Ja nie som len speváčka, ja som naozaj hudobník. To je ten základ. Máte základnú myšlienku, hrala som dnes? Potom, keď vás niečo napadne, rýchlo k tej gitare bežíte a niečo si prehráte. Naraz si hráte doma medzi štyrmi stenami a zrazu vám bežia minúty, hodiny. Nejde to bez toho, že by ste to nemilovali."

Minulý rok vám vyšiel album Ľudové pesničky. Spomínali ste, že máte z neho radosť, pretože za minulého režimu sa vám ich nepodarilo presadiť...

"Za minulého režimu som neprepadla zprofanovanosti k tej muzike. Tomu pocitu. Vždy boli v rádiách púšťané tie polhodinky s folklórom, a to bolo strašné. Pritom to boli krásne vzdelávacie aj kultúrne programy. Taká nejaká zvláštna tendencia bola v tom čase. Ja som bola od toho oslobodená tak, že moja mamka bola učiteľka hudobnej výchovy, takže ten základ som mala tak hlboko pod kožou, že mi to nikto nemohol zhnusiť. Môj ocko je herec, operný spevák a keď sme sa do toho opreli všetci traja... to bola nádhera. Dnes mi to chýba. Dnes hudobná scéna ide veľmi rýchlo a málo sa venuje deťom a mladej generácii v tomto smere. Ja už to môžem povedať, pretože som už sama mama a som aj profesionál, ktorý má už niečo za sebou. Vychovávať len klipmi a tým, že niekto má v nose krúžok alebo holú hlavu, to je predsa jedno. Hudba by vám mala niečo povedať a aj trochu vás viesť, aby ste poznali nejakú pesničku, alebo ju vedeli zahrať. Je jedno či je to ľudová alebo iná. Keď sa spýtate svojho dieťaťa, nech vám zaspieva pieseň od toho Stinga, tak na vás začudovane pozrie, ale, že má za uchom chrobáka, tak to vie. Táto povrchnosť ma strašne rozčuľuje. S kumštom to nemá nič spoločné a s vnútorným pocitom, pre ktorý má hudba slúžiť už vôbec nič. Hudba nás má obohacovať. Nemusíme byť všetci virtuózi, ale viete prečo chcem, aby moja dcérka hrala, aj keď s ňou nebude nič mať? Pretože ju to veľmi obohatí, či už bude doktorka, výtvarníčka alebo čokoľvek. Keď si bude vedieť zahrať pieseň a zaspievať, tak ju to bude citovo nabíjať. Ešte vám poviem, prečo sa mi to vtedy nesprofanovalo nikdy. Ja som v sedemnástich rokoch úplným zázrakom, keď som vyhrala súťaž s gitarou skladbou Na dobrou noc, išla prvýkrát do Plzně zahrať ju do rozhlasu, vtedy tam bol pán Dudák, člen Ľudových brnenských nástrojov. Oni chodili do Ameriky a potrebovali speváčku, alebo nejako oživiť svoj repertoár. Raz ma z druhého ročníka konzervatória vyzdvihli a vzali ma tam. Vymohli mi povolenie od riaditeľa školy, pretože vtedy sa nemohlo popri konzervatóriu nikde inde vystupovať. V dobách, kedy boli zavreté hranice, v sedemnástich rokoch som s nimi odišla do Ameriky. V sedemnástich som precestovala Ameriku krížom-krážom. Nemám pocit sa tam ani vrátiť, iba na určité miesta, pretože som to poznala v tom pravom veku. Už tým nie som posadnutá. Týmto teda nie. V tej dobe som bola blázon do jazykov prostredníctvom hudby. Učila som sa texty Beatles, potom texty vo francúzštine. Vždy ma zaujímalo o čom sa v tých piesňach spieva. V sedemnástich rokoch mi Amerika otvorila oči, možno až v negatívnom smere, pretože som všetko poznala a vedela. Každý deň som videla pracovať profesionálov na javisku v krojoch. Sama som hrala v juhočeskom kroji s gitarou a so zapletenými vrkočmi. Bola som tam taká raritka a do dnes neviem, prečo ma tam vzali. Tri mesiace som počúvala to teleso - ten orchester muzikantov. Po toľkých rokoch počujem vždy za scénou, že som sa obliekla a začalo predstavenie. Každé predstavenie som stála za portálom a počúvala som pani Šulákovú. Všetky piesne poznám naspamäť až do dnes. Nič neľutujem, čo som mohla atď."

Keď sme už pri tejto téme, čo sa myslíte, kedy, v ktorej dobe sa začínalo mladým hudobníkom ľahšie? Za čias, keď ste začínali vy, alebo dnes?

"Vzhľadom na to, aké základy sa dávajú mladej generácii a koľko času sa im venuje, tak sa im začína ťažšie. Už je väčšia zmes všetkého možného, už je to ťažko rozoznať aj mne. Orientovať sa v tom, čo má a čo nemá kvalitu. Nechcela by som začínať v tejto dobe, to nie zase na druhej strane si myslím, že táto generácia má jednu obrovskú výhodu. Majú možnosť výmeny rôznych zemí atď., bez akýchkoľvek problémov. Mali by to využívať."

Amerika vám otvorila v tej dobe oči, ako ste už vraveli a prostredníctvom hudby ste sa dostali aj k anglickému jazyku. Nerozmýšľali ste nad tým, že by ste mohli niečo naspievať aj v angličtine? Mnoho hudobníkov v dnešnej dobe totiž siaha po tejto možnosti.

"To má spojitosť s tým, že si uvedomujem, prečo som tam neostala a aké mám možnosti a percentuálnu šancu uspieť vo svete. Môžem povedať, že som speváčka a gitaristka európskej kvality, ale nešla som po tom silou-mocou. Možno aj preto, že som nemala manažéra. Kvôli tomu sa neobesím. Svoje publikum mám, hlavne svoje zázemie, na čom som si vždy zakladala. Hudba ma musí napĺňať. Popularita je strašne zradná. My potom vidíme iba niektorých vystrčených ľudí, ktorí sa realizujú ako my všetci, medzi štyrmi stenami. Nie je to nič príjemné, keď ste neuznaný muzikant, alebo sa neviete presadiť, nemáte šťastie. Poznám veľa kolegov, ktorí sa nepresadili a boli vynikajúci na konzervatóriu. Každý chce uspieť pred svojím publikom a predávať platne, tomu sa nedivím. To je v poriadku. Myslím si, že tam musí byť nejaká autocenzúra a každý z nás musí mať svoju mieru, kedy si nesmie sťažovať, že ho tá popularita valcuje. Keď niekto na seba vykecá aj to, že kedy chodí na záchod, tak nech sa nediví. Keď nevie na seba povedať nič iné, ako niečo o repertoári alebo o tom, ako tvorí, tak je to ťažké. Ja sa vôbec nesťažujem. Rozhodla som sa, akú odmenu chcem za svoju prácu. Prečo by som mala ľutovať, že som sa nedostala do Ameriky. Mám tam mnoho idolov, ktorý obdivujem. V budúcom živote by som chcela byť Sheryl Crow, je to moja veľká obľúbenkyňa. Nenarodila som sa tam, no a čo? Chcela som sa ten jazyk naučiť, pretože mi otvoril veľa smerov v literatúre, kultúre atď. Myslím si, že robiť si falošné predstavy o tom, že preniknete na inú svetovú scénu, to si musíte vytvoriť svoje prostredie tam. Keď som sa rozhodla, že budem tu, tak nemôžem tvoriť inde. To nejde. Pre koho by som to robila v angličtine? Pre manažérov, alebo pre koho? Mne je lepšie realizovať sa na dvojhodinových koncertoch. Tiež nerobím turné. Robím pár koncertov. Zvolila som si inú cestu, ktorá ma baví a napĺňa. Šou sú pre mňa bezpredmetné. Áno, možno sa nabalím, ale to mi nič nedá, pokiaľ mám na jedlo. Určite je tam tento druh záujmu, ktorý ľudí ženie, aby toto robili."

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 18 329
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 13 439
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 248
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 163
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 179
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 470
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 791
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 920
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 766
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 742
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister Naď: Hlasy pochybovačov začali utíchať

Infekčných je v priemere 3,55 percenta, v Bardejove menej.

Minister obrany Jaroslav Naď prišiel do Bardejova.

Domov v Sabinove ostáva v karanténe, jeho klientka zomrela

Väčšina osadenstva i zamestnancov, spolu 124 ľudí, je pozitívna.

Sabinov.
Košice počas zákazu vychádzania.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Záujem je ešte vyšší ako v piatok, celkovo otestovali už takmer 100-tisíc ľudí (minúta po minúte)

Na Slovensku pribudlo 2890 pozitívne testovaných na koronavírus a 25 úmrtí pacientov s Covid-19. Na Orave a v Bardejove pokračuje celoplošné testovanie na Covid-19.

Ľudia čakajú na testovanie v obci Kľušov v bardejovskom okrese.
Odberové miesto v dolnokubínskej nemocnici.

Prečo sú tu vojaci, nemajú čo robiť? Veľká reportáž z Oravy

Na testy čakali ľudia v chladnom počasí aj hodinu.

Celološné testovanie na Orave.
Odliatky kostry tyranosaura Stana boli od 90. rokov vystavené vo viacerých múzeách v Európe. Tentoraz však predali vzácnu originálnu kostru, ktorá významne prispela k poznaniu o tyranosauroch.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop