Mikuláša Dzurindu splnenie najdôležitejšej priority vlády. Pozvánka neznamená len morálne zadosťučinenie potom, čo sa Slovensko v roku 1997 vinou vnútropolitickej situácie samo vylúčilo z integračného procesu, ale aj finančný efekt.
"Na predvstupovú pomoc kandidátskym krajinám je pre obdobie rokov 2000 až 2006 vyčlenených 22 miliárd eúr, čo je len jedna desatina finančných prostriedkov, ktoré Slovensko dostane ako člen únie," povedal včera Dzurinda novinárom, ktorí ho budú na helsinkom summite 10. a 11. decembra sprevádzať.
Na summite by sa malo rozhodnúť o pozvaní Slovenska a zaznieť by mal aj termín začatia rokovaní. Európska komisia navrhla v októbrovej správe koniec marca 2000, podľa minulého šéfa exekutívy zodpovedného za rozširovanie Klausa van der Paasa by rokovania nemali začať skôr ako pred koncom portugalského predsedníctva.
Slovenský veľvyslanec v EÚ Jozef Migaš v tejto súvislosti povedal, že "ak by sa začalo rokovať v júni v malom počet kapitol, bude pre nás nemožné ostatné krajiny dohnať".
"Urobíme všetko pre to, aby počet kapitol, v ktorých začneme rokovať, bol dvojciferný, aby sa blížil k pätnástim," povedal Dzurinda.
Neočakáva sa, že sa o tom rozhodne už v Helsinkách. Slovenská strana by za úspech považovala rokovanie o najmenej 10 kapitolách.
Očakávaný úspech v Helsinkách je podľa premiéra výsledkom viacerých krokov. Vláda prijala akčný plán 1999, uskutočnila sa voľba prezidenta, bol prijatý jazykový zákon národnostných menšín, začali sa niektoré ozdravné opatrenia v ekonomike, prijala sa koncepcia reštrukturalizácie bankového sektora, začala sa reforma regionálnej politiky a prijala sa koncepcia energetickej politiky. V uplynulom roku sa uskutočnilo 56 bilaterálnych a multilaterálnech rozhovorov doma a v zahraničí.
Autor: mim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.