len úspechom. Jeden z projektov medzi Prešovom a Solivarom sa nerealizovali.

Prešov bol v devätnástom storočí dôležitým obchodným strediskom. Rozvoj mesta si vyžadoval vybudovanie železničných tratí, ktoré mali spájať Prešov s dôležitými obchodnými uzlami. V roku 1866 panovník povolil výstavbu Košicko-bohumínskej železnice. Nákladná ale aj osobná doprava na trati Košice-Prešov začala fungovať do 1. septembra 1870. Rozvoj dopravy železníc pri tejto stavbe nezastal. Na úseku Kysak-Spišská Nová Ves vlaky začali premávať v marci 1872. Rozvoj železničnej dopravy bol v tom období nevyhutný, čo dokazuje stavba ďalšej tarte Orlov-Plaveč, ktorú otvorili v máji 1873. V období osemdesiatich rokoch 19. storočia sa výstavba železníc v okolí Prešova spomalila. Prvé vlaky na novej trati medzi Prešovom a Bardejovom začali premávať v decembri 1893.

Výstavba železníc v okolí Prešova zďaleka nebola taká úspešná, ako sa zdá. Bolo vypracovaných mnoho projektov na stavby, ktoré sa nikdy nerealizovali. Medzi nerealizovanými projektami skončil aj osud úzkokoľajovej sedemdesiatpäť centimetrovej konskej železnice, medzi Prešovom a Solivarom, ktorú mali postaviť podľa vzoru Košíc. Pre stavbu tejto trate sa mestská rada rozhodla ešte v roku 1896. Táto trať mala viesť z horného konca mesta až k železničnej stanici. Stanica mala byť dôležitým bodom, najmä pre nákladnú dopravu. Plánovaná trať mala ďalej viesť od železničnej stanice, cez sekčovský potok k Solivaru. Podľa projektu mala trať viesť ďalej cez solivarský potok k erárnym skladom dreva. Podľa predbežných odhadov, jej dĺžka mala byť štyritisíc metrov. Predpokladalo sa, že medzi železničnou stanicou a Solivarom bude premávať parný rušeň. Bol by uľahčoval prepravu väčšieho množstva soli zo Solivaru. Projekt železnice medzi Prešovom a Solivarom sa v tom čase nerealizoval napriek tomu, že bol schválený Ministerstvom obchodu.