práce.

"Objekt bol na základe návrhu ministerstva kultúry od roku 1963 zapísaný ako národná kultúrna pamiatka. Keď sme sa v roku 1997 rozhodli pre jeho rekonštrukciu, obrátili sme sa na všetky možné inštitúcie, počnúc ministerstvom kultúry, cez OÚ v Spišskej Novej Vsi, Maticu slovenskú, Biskupský úrad, až po urbariát, no nijaké peniaze sme nezohnali. A nepomohla nám ani obec. Napokon sa rozhodol farár z farnosti v Spišskom Hrušove zriadiť účet na podporu rekonštrukčných prác. Potrebnú sumu vyzbierali medzi obyvateľmi a rodákmi z Vítkoviec. V júli sme začali svojpomocne robiť odvodňovacie práce a kompletnú výmenu dlažby podľa originálu. Keďže nás pamiatkári, ktorí robili prieskum upozornili, že sa pod premaľbou nachádza vzácna freska, prizvali sme k spolupráci Oblastné reštaurátorské ateliéry v Levoči," uviedol predseda tamojšej Cirkevnej rady Ing. František Celec.

Výjav Ladislavskej legendy reštauroval skúsený Ladislav Székely, známy prácami v Jasovskom kláštore a popradskom chráme sv. Egídia. "Ranogotická nástenná maľba, ktorú odkryli na prelome storočia a viac razy premaľovali, mala značne uvoľnený podklad. Nezachovala sa v celku, ale iba vo fragmentoch. Našťastie, jestvuje archívny materiál zdokumentovaný v knihe Svätoladislavské legendy podľa ktorého som sa pridŕžal. Robil som na podobnom výjave v Kraskove a myslím si, že tento sa vyznačuje podobnosťou s najkvalitnejším výjavom Ladislavskej legendy vo Veľkej Lomnici. Túto maľbu reštaurovala Mária Spoločníková," uviedol reštaurátor.

Cyklus zachytáva uhorského kráľa Ladislava, ako vyráža z Varadínskeho hradu, na čele družiny prenasledujúcej kumpána s unesenou dievčinou, až po jej vyslobodenie. "Táto legenda symbolizovala víťazstvo kresťanstva nad pohanstvom. Pozoruhodné je, že záverečný výjav odpočinku kráľa je zachytený rozdielne, ako napríklad vo Veľkej Lomnici. Kráľ leží na pohovke a nad ním poletujú anjeli. "Maľba vznikla zrejme podľa staršej predlohy," dodal Ladislav Székely.

V tomto období prebieha historický prieskum pod vedením historičky Márie Novotnej z Pamiatkového ústavu v Spišskej Novej Vsi. Nedávno sa objavili pramene, ktoré vznik kostola posúvajú o niekoľko rokov skôr. Ukazuje sa, že možno pôjde o jednu z najstarších zachovaných pamiatok tohoto druhu na Spiši. Ako uviedol Ing. František Celec, hoci sa práce na interiéri skončili, na opravu čaká aj barokový vyrezávaný oltár Sedembolestnej Panny Márie, na ktorý by potrebovali najmenej 300 korún. "Pokúsime sa opäť osloviť štátne inštitúcie. Dúfam, že tentoraz pochodíme," povedal nám Ing. František Celec, ktorý verí, že v budúcnosti Vítkovce zaradia do trasy Gotickej cesty.