monitor a dirigenta Júliusa Selčana, ktorý drží nástupy spevákov pevne v rukách. A doslova. Presvedčila som sa o tom v sobotu, keď som mala možnosť trojhodinovú produkciu sledovať zo zákulisia. V prestávke som Júliusa Selčana, jedného z tých, ktorí majú zásluhu na tom, že sa muzikál uvádza v Prešove, zastihla v divadelnom bufete nad šálkou kávy.

Je to zrejme úplne iný pocit, dirigovať spevákov so slúchadlami na ušiach, podľa orchestra nahratého na páske, keď vidíte spevákov iba na monitore.

- Niekedy sa na tom celkom dobre zabávame. Zvykneme si robiť srandu. To záleží od obsadenia. Orchester bola vlastne najdrahšia zložka produkcie. Preto sa postupne skracoval a skracoval. Najprv, ešte v Prahe, to bol normálny veľký "symfoňák", potom big band a nakoniec sa scvrkol na syntetizátor a bicie. Skúsenosť, že podkladová hudba ide z pásu, je vo svete bežná.

Ste v miestnosti oddelený od spevákov, len s bubeníkom.

- V bratislavskom Istropolise som bol v takzvanom nebíčku, na treťom poschodí. A teraz som trošku nižšie. Mám tu separé. Príjemne odhlučnené. Odtiaľto môžem komunikovať so zvukármi a s inšpicientom.

Je to náročné?

- Človek za dirigentským pultom nemôže povoliť. Keď stojím pred živým orchestrom, vidím, že začal hrať a vnímať, tak môžem ruky sem-tam povoliť. Zatiaľ čo pred kamerou, nevidím a musím ísť stále naplno. Od začiatku do konca. Aj keď niekedy ani netreba. To je na tom špecifické. Najťažšie je zvyknúť si na fakt, že hudba hrá cez slúchadlá. Časom som si zvykol zžiť sa s javiskom, ako keby som tam bol, hoci vidím spevákov iba cez monitory.

Ako ste sa dostali k muzikálu?

- Vďaka tomu, že som musel odísť z prešovského divadla, kde som dirigoval. Odišiel som však slušne a skromne. Oslovil ma Rudo Geri, dostal som možnosť dirigovať Draculu a našiel som tím skvelých ľudí. S Rudom sme spolužiaci, chýba nám tu ešte tretí muž, Peter Breiner. Navštevovali sme spolu košické Konzervatórium a VŠMU. Dokonca sme začali študovať rovnaký nástroj - klarinet.

Prečo ste museli odísť z prešovského divadla?

- Odchod nekomentujem. Jednoducho mi bolo povedané, aby som slušne odišiel. Bolo to pred rokom a pol. Vďaka tomu teraz robím také tituly ako je Dracula, alebo Fidlikant na streche, ktorý som robil v nitrianskom divadle s Bednárikom. Mimochodom, Fidlikant bol vyhlásený za najúspešnejší projekt roku. Získal všetky ocenenia. Chvalabohu, že som tam, kde som. Teraz chystáme s Bednárikom ďalšie veci. A možno aj v košickom divadle.

Máte teda zadosťučinenie. A čo najbližšie projekty?

- Najbližšie idem robiť vianočné koncerty v Prešove, napríklad v kostole u františkánov. Budú tam spievať kolegovia z Draculu, Ferko Ďuriač a Maroš Vojtko. Okrem toho chystám platne. Aranžoval som veci do megakoncertu Ruda Geriho Millénium, pre Hulku, Bartošovú, Matušku a Korna. Teda dosť práce. A nielen na Slovensku. Pripravujem veľa vecí v Paríži pre hudobného skladateľa Gabriela Noireta. Je to môj dobrý priateľ a dobrý skladateľ. Nahrali sme niekoľko CD.