PhDr. Klaudia Buganová, etnografka Východoslovenského múzea

Východoslovenské múzeum v Košiciach pripravilo pri príležitosti tohtoročných Vianoc výstavu historických ľudových betlehemov a chcú ju venovať všetkým, ktorí sa radi vracajú do spomienok na Vianoce svojho detstva. Hlavnými exponátmi na výstave sú ukážky najkrajších betlehemov, ktoré sa v minulosti v prostredí slovenského vidieka inštalovali vo vlastných domoch a príbytkoch. Majú veľmi bohatú a zaujímavú históriu a sú omnoho starším symbolom Vianoc než samotné stromčeky a dary.

Vznik a vývin betlehemov súvisí so zavedením Vianoc ako kresťanského sviatku oslavy Narodenia Ježiša Krista. Myšlienku postaviť prvé jasle zrealizoval ako prvý svätý František. Spolu so svojimi druhmi v roku 1223 v jaskyni pri obci Greccio v talianskej Umbrii zhotovil jasle s dvoma živými zvieratkami a presne o polnoci slúžil pre okolitý ľud svätú omšu. Mnohým sa táto udalosť veľmi zapáčila, pretože zdôrazňovala tú najpodstatnejšiu črtu betlehemskej zvesti, že chudobný prišiel k chudobným. Z Talianska sa začal šíriť tento zvyk prostredníctvom rehole františkánov, ktorí na územie Slovenska prišli už v 13. storočí a vo svojich kostoloch zaviedli túto domácu tradíciu. Od nich ju prevzali aj iné rády, najmä dominikáni a klarisky.

Výjavy z Kristovho narodenia sa objavovali v kostoloch na gotických krídlových oltároch. Z nich sa potom v baroku vyvinuli figúry postáv v životnej veľkosti a prešli do kostolných jaslí. O ich výstavbu sa postarali v tomto období už jezuiti, lebo práve oni správne odhadli, ako silne pôsobia na cit a predstavivosť ľudí. V súlade s barokovou pompéznosťou a veľkým dôrazom na divadelnú dramatičnosť stavali v chrámových priestoroch veľké betlehemy v nadživotnej veľkosti. Zároveň boli aj podporovateľmi a iniciátormi predvádzania vianočných betlehemským hier v domoch Božích a mimo nich. V 18. storočí sa masovo rozšírili betlehemy aj v ľudovom prostredí. Predchádzal tomu zákaz cisára Jozefa II. stavať jasličky na kostolnej pôde. Jozefínske osvietenské reformy kvalifikovali tento zvyk ako obyčaj naivnú a cirkvi nedôstojnú. To však nemalo dobrý ohlas najmä na vidieckych farách. A pretože sa ich jednoduchí ľudia nedokázali vzdať, začali ich vyhotovovať sami a s veľkou láskou a slobodou si ich umiestnili vo vlastných domovoch. Príbeh chudobných rodičov nemajúcich kde hlavu skloniť a malé bezbranné dieťa, narodené v biede - to všetko bolo ľuďom dôverne známe a podnecovalo ich fantáziu.

Naše slovenské betlehemy sa vyznačujú veľkou variabilitou a rozmanitosťou. Takúto širokú škálu typov chce divákovi poskytnúť aj inštalovaná výstava. Sú na nej ukážky drevených vyrezávaných betlehemov z druhej polovice 19. storočia, zaujímavá vzorka súborov jasličiek z papiera zo začiatku 20. storočia aj unikátny exemplár plechového betlehemu z roku 1840 a krásneho prenosného betlehemu. Tieto exponáty sa dostali do zbierok múzea ešte v medzivojnovom období a dnes už predstavujú mimoriadne vzácnu kolekciu rôznych druhov jasličiek pochádzajúcich z územia Slovenska.

Betlehemy s drevenými vyrezávanými figúrkami sú typické pre oblasti baníckych regiónov stredného Slovenska. V tejto hornatej krajine sa nachádzalo aj veľké nerastné bohatstvo, ktoré spod zeme dolovali baníci. Títo ťažko pracujúci ľudia, ktorí takmer celý život strávili pod zemou, sa venovali niečomu, čoho sa im dostávalo len veľmi málo, bola to predovšetkým živá príroda. Tá ich fascinovala množstvom vizuálnych podnetov a inšpirovala k vytváraniu betlehemov, ktoré pozostávali z figúrok a maľovaných prospektov - nazývaných salaše. Práve tieto sú považované za jedinečný doklad nášho ľudového výtvarného prejavu. Prospekty tvorili popredie k samotnému betlehemskému výjavu. Sú to papierové pásy dlhé 2 - 3 metre a široké 30 centimetrov, na ktorých sú namaľované rozmanité bukolické scény - žánrové výjavy z pastierskeho života. Obdivujeme na nich najmä invenčnú fantáziu tvorcov - naivných maliarov, ktorí do pôsobivej prírodnej scenérie umiestnili pastierov v rozmanitých pracovných aktivitách. Tieto jasličky inštalovali v minulosti ľudia v rohu izieb obvykle na poličku trojuholníkového tvaru. Múzeum si veľmi cení tieto krehké papierové prospekty, lebo boli veľmi chúlostivé a ľahko zničiteľné. Na mnohých sú doteraz poškodené okraje a horné plochy, pretože sa každoročne pripínali klinčekmi na hrany dosiek. Aj maľba na nich praskala a lúpala sa, lebo sa uchovávali skrútené v rúrkach.

Dreveným figúrkam konkurujú papierové modely a bolo zvykom, že neskôr sa stavali kombinované betlehemy, kde sa prelínali drevené postavičky s vystrihovanými z papiera. Sú vyinštalované aj na výstave a sú pekným príkladom toho, že betlehemy mali nielen spoločensko-reprezentatívnu, ale aj dekoratívnu funkciu.

Stavebná schéma každého betlehemu bola v minulosti presne ustálená. Uprostred stála betlehemská maštaľ, vľavo od nej figúrky klaňájúcich sa pastierov. Scénograficky tvorili protipól trom kráľom, ktorí prichádzali sprava. Na ďalších miestach boli terasovite usporiadané postavy darovníkov a pastierov v ich typických pracovných činnostiach. Nad nimi stupňovité kulisy mesta s typickými dominantami - kostolíkmi, domami, radnicou a pod.

Celý betlehem v svojej plnej kráse zaberal aj veľa miesta, ale ľudia si ho vo svojich domoch inštalovali, hoci mali skromné životné podmienky. Každoročne objavovali, či pridávali niečo nové a tešili sa, že objavujú dávno objavené.

Dnes chodíme za ľudovými betlehemami už len do múzea, ale oplatí sa vidieť ich. Výstava vo Východoslovenskom múzeu potrvá do 15. januára 2000.