Korzár logo Korzár
Pondelok, 14. jún, 2021 | Meniny má VasilKrížovkyKrížovky

Šprintéri s olympijským zlatom mali šťastie

Kľukatosť života je nevyspytateľná. Toho športového nevynímajúc. Kým niekto z nepatrného zlomku vyvolených dostane šancu naplno prejaviť svoj talent,

chuť, vôľu i húževnatosť a osud mu umožní zhmotniť jeho sny výstupom až na úplný vrchol v žiari úspechu, iný podobné šťastie jednoducho nemá. Práve tak, ako celá generácia športovcov, ktorá v nemilosrdnom tieni celosvetového vojnového besnenia nenávratne prišla o možnosť štartu na neuskutočnených olympijských hrách či majstrovstvách sveta, pretože v tých krutých časoch bojoval každý predovšetkým o holý život.

Napriek tomu sa športovalo. I na medzinárodnej úrovni. A len nezmyselne pokryvený a totálne spolitizovaný pohľad na tie roky vytvoril postupom času biele miesta všade. Aj tam, kde by byť jednoducho nemali. Tak prišli maratónski víťazi József Kiss (2 x), József Gyimesi, Gejza Kiss a Rezsö Kövári o čestné miesta pod Sochou maratónca v metropole slovenského východu a košický maratón bol a stále je oficiálne ochudobnený o päť ročníkov, ktoré sa uskutočnili v časoch fašistickej okupácie Košíc horthyovským Maďarskom. Tak sa dlhé desaťročia nesmelo hovoriť ani o medzištátnych zápasoch trebárs futbalistov Slovenska, ktorí reprezentovali svoju rodnú krajinu v rokoch 1939 - 45, pretože vládnúci režim mal taktiež prívlastok fašistický. To akoby Medzinárodný olympijský výbor odmietol rešpektovať účastníkov OH i ZOH 1936, ktoré sa uskutočnili v hitlerovskom Nemecku, alebo neuznával víťazov OH 1976 v Montreale, OH 1980 v Moskve, či OH 1984 v Los Angeles, teda Hier bojkotovaných postupne Afrikou, Západom aj Východom...

Jedným z tých výborných a diskriminovaných slovenských reprezentantov, ktorých športový rozkvet prišiel v životne tragickom a politicky nevyhovujúcom období, bol mimoriadne talentovaný futbalista Milan Danko. Pri príležitosti svojich zajtrajších 75. narodenín načrel trošku do bohatej studnice spomienok na časy vlastného pôsobenia na zelených trávnikoch, z ktorých si odniesol podstatne menej slávy, ako by si azda bol býval zaslúžil.

Mamkin vklad do športovej budúcnosti

"Narodil som sa 18. decembra 1924 v Krčave v Sobraneckom okrese. Pri krste v Jenkovciach mi rodičia dali meno Miloslav a tam som žil dva roky. Odtiaľ som s rodičmi putoval do Hanušoviec nad Topľou. Táto vtedy obec a dnes už mesto sa stala základňou pre môj športový rast. Za mnoho, čo som neskôr v športe dosiahol, vďačím svojej mamičke. Tá ma totiž ako cvičiteľka v Sokole brávala už od mojich piatich rokov cvičiť. Ako svojho jedináčika. Túto etapu svojho života považujem za podstatu všetkých mojich futbalových úspechov. V Sokole som dostal mimoriadne základy v pohyblivosti, obratnosti, rýchlosti, okamžitej reakcii a najmä vytrvalosti a entuziazme."

Prvá lopta v Hanušovciach

"V Hanušovciach síce nebol futbalový klub, ale pôsobil tam veľmi dobrý priateľ rodiny, učiteľ Ján Sokáč, v tom čase hráč mužstva ŠK Slávia Prešov. Ten vidiac veľký talent a pohybové schopnosti malého chlapca, mi po jednom zápase v Užhorode priniesol ako darček futbalovú loptu. Vtedy v Hanušovciach to bola prvá futbalová lopta vôbec. Tak som si mohol zorganizovať chlapcov - spolužiakov a na lúke pod kaštieľom sa (vtedy ešte nič netušiac) začala moja veľká kariéra. Nad svojimi rovesníkmi som vynikal a Hanušovce som opustil z dôvodu odchodu na gymnaziálne štúdiá do Prešova aj so spomínanou loptou."

"S takim menom bavic nemožeš!"

"V objekte konviktu, čiže internátu františkánov, bolo futbalové ihrisko. Keď som ho uvidel, od radosti som mal srdce v hrdle. Prvý futbalový zápas na vlastné oči som totiž videl ako jedenásťročný v Užhorode, kam ma vzala moja tetka, snúbenica obrancu ŠK Rusj Užhorod Vasiľa Radika, a veľmi ma táto hra zaujala. V Prešove som pôsobil asi tri týždne, keď na ihrisko konviktu prišiel manažér a tréner, pán Štefan Naháč. Môj budúci 'druhý otec' sa ma spýtal na meno a keď začul 'Miloslav', ihneď ma prerušil. 'S takim menom nemožeš bavic fodbal. Budzeš še volac Milan a pric na trenink Slavie. Budzeš u nas bavic prave kridlo.' Bolo to v roku 1936, kedy som sa stal členom ŠK Slávia Prešov."

Dorastenecké tituly a tréner - spoluhráč

"V Prešove som sa ako štrnásťročný dostal do rúk Emila Biharyho, hráča A-mužstva. Biharyho škola výchovy dorastu priniesla už v roku 1940 Prešovu titul dorasteneckého majstra Slovenska, pričom tento kúsok prešovskí dorastenci zopakovali aj v rokoch 1941 a 1942. Pri treťom titule som však už nebol, pretože ako sedemnásťročný som začal obliekať ligový dres mužstva ŠK Slávia Prešov a čo je kuriozitou - hral som v jednom tíme aj so svojím trénerom Emilom Biharym."

Prešovské peripetie

"V ligovom mužstve ŠK Slávia Prešov som sa trvale usadil na poste ľavého krídla vedľa kapitána tímu Jozefa Kuchára, s ktorým sme až do roku 1935 tvorili údernú útočnú silu Prešovčanov. Obaja sme boli reprezentanti Slovenska. Už v roku 1942 som hral v Krakove proti vybranému mužstvu mesta, s ktorým sme remizovali 3:3. Po stretnutí sa mi v tlači dostalo ocenenia: 'Krakovský obranca Weiss sa snažil, ale mal smolu, že proti nemu na krídle nastúpil jeden z najlepších slovenských útočníkov, 17-ročný Danko'. Rok 1942 bol však pre mňa nešťastný, pretože za chybu vedúcich futbalových funkcionárov v Prešove som bol vylúčený zo štúdia na gymnáziu. Nik mi vtedy pomocnú ruku nepodal. Vo februári nasledujúceho roku, keď v Prešove na trénerskom seminári prednášal Ferdinand Daučík, mi svitlo na lepšie časy. Tréner Daučík ma z Prešova doslova uniesol a postaral sa o mňa. Ohlásil som prestup do mužstva ŠK Bratislava. Keď sa však začala jarná časť ligovej súťaže, zvalilo sa na mňa druhé nešťastie. Futbalisti ŠK Slávia Prešov prehrali prvé dva zápasy (s Ružomberkom 1:6 a v Bratislave s OAP 1:5). Vinníkom som sa stal ja, pretože som vraj odmietol nastúpiť. Pritom so mnou nik ani slovo neprehovoril... V Prešove vyriekli ortieľ - zastavenie činnosti na 12 mesiacov. Bol som ešte v dorasteneckom veku, takže mali možnosť napariť mi najvyššiu paletu. Keď za mnou na druhý deň prišiel do Bratislavy prešovský tajomník Bednár, povedal mi, že dovtedy neodíde, kým sa s ním nevrátim do Prešova. Po dohode s trénerom Daučíkom som od Dunaja odišiel s tým, že v júli ohlásim nový prestup a školu ukončím v Bratislave. Vrátil som sa do centra Šariša, bol som oporou mužstva, až prišiel 30. máj 1943. V ten deň hral v Prešove pod vedením trénera Daučíka ŠK Bratislava a bolo to týždeň pred medzištátnym zápasom Slovensko - Chorvátsko, na ktorý bola nominácia hráčov hotová. ŠK Bratislava s množstvom reprezentantov prehral 2:4, k čomu Prešovu dopomohol podľa mnohých najlepší hráč na ihrisku, Milan Danko."

Zo stanice do dresu národného mužstva

"Ozvena na môj výkon v zápase prišla už v pondelok vo forme telegramu, aby som sa v stredu dostavil do Bratislavy na tréning reprezentačného mužstva Slovenska. Z Prešova ma vypravili v utorok, no v Bratislave som nemal nocľah a spal som - na stanici... Keď odo mňa ako mladého neznámeho hráča dokonca pri vstupe na štadión pýtali lístok, posadil som sa na múrik pred vchodom. Tam ma našiel tréner Daučík, ktorý mi dal meno 'ujo' a objal ma so slovami: 'Všetko máš prepáčené, ale keď v zápase A- a B-mužstva nebudeš hrať ako v nedeľu v Prešove a ja sa budem tvojím pozvaním blamovať, tak hneď po zápase cestuješ do svojho valala.' Po prvom polčase v drese A-mužstva som bol v druhom preradený do 'béčka'. Vidina vynúteného návratu domov mi vliala toľko síl, že hneď na začiatku som vsietil gól a o pár minút neskôr som nastrelil hornú žrď, pričom 'áčkari' sa za desať minút v bráne 'béčkarov' ani nedostali. Tréner Daučík vtedy zakričal rozhodcovi Bartečkovi, aby zastavil hru a preradil ma spolu s Tónom Pažickým späť do A-mužstva. V kabíne ma potom zastihla nominácia medzi tých, ktorí v zápase proti Chorvátsku nastúpia. Samozrejme, že úžas vyvolalo moje konštatovanie, že som spal na stanici. Všetko sa napokon zariadilo, zostal som v Bratislave v hoteli, kde bolo mužstvo ubytované a konečne som sa mohol vyspať. Až prišiel deň zápasu."

"Obchod" s ministrami

"Pred zápasom s Chorvátmi prišli do hráčskej kabíny ministri Mach, Čatloš a Sivák, ktorý bol ministrom školstva. Tréner Daučík im predstavoval jednotlivých hráčov a keď som prišiel na rad, povedal: 'Toto je najmladší ujo Danko z Prešova.' Bol som vtedy trošku nesvoj, takže sa ma minister Sivák opýtal: 'A ty synak, čo si taký smutný?' Vtedy som si v duchu povedal, že je tu šanca vybaviť si školu a odvetil som: 'Pán minister, na sebe mám dres so štátnym znakom a kvôli futbalu som vylúčený zo školy.' Akoby padla bomba. Minister Sivák si poznačil školu v Prešove i meno riaditeľa a od jeho kolegu Macha som dostal otázku: 'A dáš gól?' 'Dám, pán minister.' Slovo som dodržal, strelil som svoj prvý reprezentačný gól a slovo dodržal aj pán minister, ktorý si v septembri skontroloval, či pokračujem v Prešove v štúdiu na gymnáziu. Vzápätí som hral v Bukurešti proti Rumunsku."

"Pásol Jano tri voly"

"K národnému mužstvu ma viažu veľmi pekné spomienky. Tréner Daučík ma mal veľmi rád, pretože som bol veľký beťár, plný humoru a na ihrisku úžasný rýchlik. Keď sa reprezentačné mužstvo chystalo na zápas s Bulharskom, v rámci prípravy sa odohral tradičný zápas 'áčka' s 'béčkom'. V prvom polčase som hral v A-mužstve, ktoré viedlo 5:1. Cez prestávku ma Daučík preradil do B-mužstva a prekvapený som sa ho spýtal, čo mám hrať. 'Ľavú spojku,' odpovedal. ‚No a je to tu,' povedal som si. ‚Teraz vám zase dačo vyvediem.' Pozliepaný útok ‚béčkarov' dirigovaných mnou, rozbil národné ‚áčko' na handry. ‚Béčko' vyhralo polčas 5:1 a zápas sa skončil dozvukmi v kabíne. Najprv sa tréner Daučík pozrel na mňa, šibalsky žmurkol a opýtal sa hráčov: ‚Chlapci, poznáte pesničku Pásol Jano tri voly?' Ozvala sa súhlasná odpoveď, na čo Daučík uzavrel: ‚Tak táto pesnička sa odo dneška mení. Jej začiatok bude: Ujo Danko pásol jedenásť volov'..."

Od "koňarov" k "vraňarom"

"Prišiel rok 1945 rodičia sa presťahovali do Košíc a ja som v tomto meste nastúpil do školy na Poštovej ulici. Druhé štátne gymnázium bolo novou školou, ktorú som ukončil maturitou s vyznamenaním. V Košiciach založili ŠK Jednota, ktorého mužstvo odohralo prvý zápas v apríli. S veľkou slávou nastúpila proti Košičanom Armádna XI ČSR. Vojakov som posilnil aj ja, spolu s Kuchárom sme tvorili tradičnú ľavú stranu útoku a vyhrali sme 5:4. Vzápätí som dostal ponuku hrať v Jednote, túto som prijal a po skončení vojny som ohlásil prestup z Prešova do Košíc. Blížila sa kvalifikácia o účasť v najvyššej celoštátnej súťaži, takže Prešovčania o súhlase s prestupom nechceli ani počuť. Kvalifikácia sa začala, ja som sedel na tribúne, ale košická Jednota mala v rukách tromf. Aj za cenu, že za Košice v prvých zápasoch nenastúpim, nebudem hrať ani za Prešov. Košice odohrali zápas v Prešove a remizovali 2:2. Medzitým bol môj prestup pred schválením a Dr. Šronek vyplatiac Prešovčanom 40 tisíc Kčs im dal aj čestné slovo, že v Košiciach proti Prešovu nenastúpim. Bola to však lesť. Pravdou bol opak. Dr. Šronek sa na jeden deň vzdal členstva v Jednote Košice a bol som to práve ja, ktorý som si spomenul na svoje študentské peripetie a ‚urobil' som zápas. Rozbil som prešovskú obranu, strelil som tri góly a Jednota vyhrala 8:3 (6:2). Zaistila si tak v dejinách košického futbalu možnosť hrať po prvýkrát najvyššiu československú súťaž."

Polená pod nohami

"V Košiciach som vytvoril s kapitánom Milošom Klimekom vynikajúcu reprezentačnú dvojicu, o ktorú mali enormný záujem pražská Sparta aj Slávia. O tom, že mi v Košiciach futbalové ruže nepokvitnú, som sa presvedčil v roku 1946. Po získaní titulu majstra Slovenska v drese ŠK Jednota, hoci som hral v oslňujúcej forme a bol som stálym členom reprezentačného výberu Slovenska, do národného mužstva ČSR som sa dostať nemohol. Napríklad po víťazstve košickej Jednoty v Plzni nad vedúcou Viktoriou 6:1 české noviny v komentári o zápase napísali: ‚Nadlidský výkon podal košický útok a v něm hlavně Danko, při výkoně kterého se obecenstvo právem ptalo, jak je možné, že se pro národní mužstvo marně hledá levé křídlo a o stoprocentním a rychlém Dankovi z Košíc se nic neví?' Mal som však priťažujúcu okolnosť. Bol som jeden z tých futbalistov, ktorí hrali za ‚fašistický Slovenský stát'. No aj košickí funkcionári prispeli k tomu tým, že pozvánku na tréning ‚nároďáku' mi zamlčali. Vrcholom všetkého bolo, že pred jarnou časťou sezóny v roku 1947 priniesli české športové noviny ‚Naše cesta' článok o mužstve ŠK Jednota Košice, v ktorom bolo uvedené: ‚Repatrianti Turek a Danko se vrátili z Budapešti a budou dále hrát v Košicích.' Navštívil som Československý futbalový zväz v Prahe, kde na mňa vyvaľovali oči. Najprv som bol ‚fašista', teraz ‚repatriant Maďar'."

V reprezentácii Československa

"Až po týchto peripetiách som sa dostal do reprezentačného mužstva ČSR. Spolu s Klimekom sme v Amsterdame vytvorili ľavú stranu útoku, ktorý hral v zložení Kokštejn, Kubala, Cejp, Klimek, Danko. ČSR vyhrala nad Holandskom 2:1, keď góly strelili Kubala a Danko. Napriek tomu, že proti nám nastúpilo reprezentačné A-mužstvo Holandska, v niektorých historických análoch je tento zápas uvedený ako stretnutie B-mužstva ČSR. K tomu treba dodať, že do československej reprezentácie ma pretlačila pražská Slávia, ktorej som sa mal stať hráčom. Na mojom prestupe sa totiž dohodli Pražania s Košičanmi na jar 1947. Podľa dohody v jedno nedeľné ráno pristálo v Košiciach lietadlo, v ktorom priniesli slávisti 820 tisíc Kčs s tým, že v ten istý deň nastúpim v drese SK Slavia proti AC Sparta. Avšak v predchádzajúci večer mi oznámilo vedenie košického klubu, že odišlo päť hráčov, maďarských repatriantov, takže moje uvoľnenie neprichádza do úvahy, pretože ma potrebujú na zápas proti Viktorii Žižkov. Vtedy som zatrpkol, mal som pred svadbou a definitívne som sa rozhodol. S touto košickou spoločnosťou už nechcem mať nič spoločného a pri najbližšej príležitosti odídem do ŠK Bratislava, s ktorým som sa dohodol na prestupe."

S Bratislavčanmi do Mexika

"Vo februári 1948 zložili Bratislavčania 507 tisíc Kčs, a tak som sa stal hráčom bratislavského klubu. Mal som však podmienku, že dostanem byt. No po niekoľkých mesiacoch bývania v hoteli Tatra som zistil, že z toho asi nebude nič. Zúčastnil som sa zápasového turné do Belgicka, Luxemburska a Francúzska, ale najmä historického zájazdu mužstva ŠK Bratislava do Mexika a USA. Tento zájazd bol však pre mňa osudný. Napriek tomu som na ňom strávil nezabudnuteľných päť týždňov v hlavnom meste Mexika a päť dní v Chicagu. Dosiahli sme tam veľký úspech, keď sme na celom zájazde z ôsmich zápasov päť vyhrali, dva remizovali a iba jeden prehrali, pričom sme mali k dispozícii len dvanásť hráčov kvôli zraneniam štyroch členov základnej zostavy."

Šťastie v nešťastí, či nešťastie v šťastí?

"O mňa osobne bol na americkom kontinente veľký záujem, avšak žiadnu ponuku som neprijal, pretože do Mexika pricestoval manažér AC Torino Angelo Foresto, ktorému som podpísal prestup spolu s Júliusom Schubertom. V Mexiku som však nachytal ťažkú chorobu z mlieka, o ktorej som vtedy nevedel. O mojích dobrých výkonoch svedčia aj úryvky z tamojších novín. Najrýchlejšie krídlo československej ligy bolo také populárne, že keby som podľa mexických novinárov štartoval na olympiáde v Londýne, majitelia zlatých olympijských medailí v behoch na 100 a 200 metrov, Harrison Dillard (10,3 s pozn. red.) a Melvin Patton (21,1 s) by boli mali s ním veľa roboty. Ale ako som s futbalom začal bez obecenstva, tak som s ním aj skončil. Posledný zápas som odohral v deň svojich narodenín v roku 1948 v drese ŠK Bratislava proti ŠK Slavia Praha, ktorý sa musel hrať bez divákov a vyhrali sme ho 5:4. Strelil som posledný a víťazný gól svojho mužstva netušiac, že je to zároveň posledný zápas aj posledný gól v mojej futbalovej kariére. Po Novom roku som namiesto cesty do Talianska putoval do nemocnice, kde som sa 1. februára 1949 podrobil operácii obličky. Život mi zachránil Július Schubert, ktorý mi poslal množstvo streptomycínu. Osudy ľudí sú však nevyspytateľné. Môj záchranca Schubert zahynul pri tragickej leteckej havárii futbalistov AC Torino 4. mája 1949, kedy spolu s ním zomrelo 32 ľudí včítane ôsmich hráčov národného mužstva Talianska. Ak by som bol býval zdravý, v tom lietadle by som bol zrejme sedel aj ja."

Knokaut

"Porovnávať vtedajší a terajší futbal nechcem. Krása hry u nás je preč. Sú to iba záchvevy akejsi agónie. Kto pripustí taký úpadok výchovy mládeže od tých najmenších, ako je to napríklad teraz v Košiciach, ten nemá nárok na zlepšenie situácie v slovenskom futbale. Za tento stav sú zodpovední tí, ktorí sa do vedenia futbalu na Slovensku dostali. Množstvo peňazí, s ktorými sa doteraz operovalo a ktorých teraz niet, to je k.o. futbalu na Slovensku."

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hudbou proti holorubom.
  2. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy
  3. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  4. Ako sa mení dynamika firiem?
  5. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  6. Regeneračný spánok s ideálne podopretou chrbticou
  7. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  8. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  9. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  1. Behind every successful business lies a set of skilled people
  2. Klimatická zmena rozkývala štatistiky škôd na domoch a bytoch
  3. Ako sa mení dynamika firiem?
  4. Hudbou proti holorubom.
  5. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  6. Pečeň je priamo zodpovedná za stav vášho imunitného systému
  7. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  8. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  9. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 12 591
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 11 792
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 10 717
  4. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 9 231
  5. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 9 125
  6. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 9 077
  7. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 281
  8. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 6 545
  9. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 5 858
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 5 760
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Silné nežiadúce účinky po niektorých vakcínach a ich nedostatok otvárajú otázku možného mixu vakcín pri prvej a druhej dávke.

Nemecká štúdia naznačila väčšiu ochranu pred covidom pri mixe vakcín.


19 h
Adrián Szabó ide do väzby.

Szabóa zadržala NAKA 3. júna.


TASR 42m
Ampulka s vakcínou proti ochoreniu COVID-19 od americkej farmaceutickej spoločnosti Novavax počas tretej fázy klinických testov v Londýne.

Do konca roka chce vyrobiť 150 miliónov vakcín.


1 h
Alena Zsuzsová (vpravo) a vľavo v pozadí Marian Kočner.

Najvyšší súd nemusí riešiť celý prípad.


18 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop