sviatkami koaličné vášne, ktoré viedli k príkazu na zastavenie distribúcie. Autorské embargo ale hneď začerstva prelomil Neviditelný pes na internete a zopár "nepredajných" výtlačkov už úspešne koluje i v ľude pospolitom. Takže s prísnym obmedzením, ktoré nám zakazuje priamo citovať, si dovolíme pirátsku recenziu.
Kritické pasáže z koaličných rokovaní tvoria asi štvrtinu Schusterovho "Návratu do veľkej politiky". Je iste prirodzené, že do žerava vytočili niektorých politikov. Ale: Podobne ako v reklamných spotoch Pravdy, ani v kompletnom texte sa veľkých senzácií nedorežete. Je to tak - v Schusterovej knihe ničoho naozaj prevratného niet.
Objavom totiž nie je skutočnosť, že nielen SDĽ, ale aj Dzurinda resp. SDK uvažovali o trojkoalícii bez Maďarov (Pravda). Minimálne desať novinárov už v priebehu poslednej noci rokovaní malo vedomosť, že ak SMK neustúpi od požiadavky na ministerstvo pôdohospodárstva, SDK, SDĽ a SOP idú do trojspolku. V maďarskej tlači to neskôr Bugár i ďalší otvorene potvrdili. Je ale hrubou dezinterpretáciou stavať v tejto kauze Dzurindu a SDK do jednej roviny s SDĽ (na čo si trúfla Pravda): Vo svojom ťahu po "chlebovom rezorte" išla ľavica na doraz a všetci ostatní, vrátane Dzurindu, boli postavení pred ultimátum. Ak by jednoducho SMK neustúpila, zrodila by sa naozaj trojkoalícia. Iná vec je, čo tvrdí Schuster, že ani on, ani Dzurinda "neboli nadšení" požiadavkou SMK na tento rezort.
Naopak, premiér Dzurinda vychádza zo Schusterovho eposu vo vcelku priaznivom svetle. Pokiaľ rozprávač neklame, Dzurinda sa až do poslednej chvíle verne držal smernice, že SDK je za priamu voľbu a post hlavy štátu nepatrí do zmluvy o rozdelení vládnych a parlamentných postov. Toto svedectvo, sledujúce iste iný zámer ako chválu premiéra, núti k istej korekcii názorov z kruhov KDH a DS, že Dzurinda bol v rokovaniach k ľavici bezbreho ústretový. Zo Schusterovho výkladu vyplýva, že priamu voľbu prezidenta nám "zachránil" principiálny Dzurinda. Ostatní forsírovali voľbu v parlamente a vycúvali z nej iba pod "hrozbou", že SDK nedá dokopy hlasy potrebné k ústavnej väčšine.
"Skrytý" zámer časti, venovanej zrodu koalície, je zrejmý - rozptýlenie podozrenia, že autor nástojil na sebe čoby prezidentskej nominácii v koaličnej zmluve. Spomedzi riadkov však presakuje presný opak. Záhadný zostáva najmä prudký útok na Hamžíka, ktorý môže skutočne povedať, že ho kniha uráža. Meritum ich sporu v rámci SOP bolo o tom, či POPRI spoločnej podpore koalície pre Schustera žiadať ešte tri (Hamžík), či iba dve (Schuster) ministerstvá. Podsunutie, že Hamžík chcel byť silou mocou vo vláde, jadro tejto zvady nevysvetľuje. Veď od počiatku bolo jasné, že i keď druhému mužovi SOP nevyjde zahraničie, čaká ho post integračného vicepremiéra. Naopak, kocky boli rozhodené tak, že ak by išla SOP do konca na maximum, ako chcel Hamžik, skôr by stihla Schusterovi "ujsť" koaličná podpora na prezidenta. To, samozrejme, v pamätiach už nie je. Takisto ale ani iné rozumné vysvetlenie dehonestácie Hamžíka.
Zaiste nemá nikto problém s tým, ak jeho okolie vie, že prevádza doma sex. Spoločenský problém vzniká však z toho, ak snímky z domáceho sexu niekto verejne ukáže. Presne toto urobil Schuster - odfotil si v koaličnej spálni veci, ktoré sa robia a patria k politickému životu, ale v naturálnom zobrazení pôsobia obscénne. Toľko vrchovate stačí, aby sa "herci" a aktéri vzbúrili. Najmä ak občanovi ponúkajú i svojou celkom verejnou činnosťou dôvody na zamyslenie, či politika nie je obscénnosť sama.
Návrat do veľkej politiky je inak dokonale nepodarenou knihou, hlboko kompromitujúcou vysoký úrad pisateľa. Nemá iný motív, ako sebastrednosť autora, u ktorého všetko začína i končí. Chaotické vŕšenie príbehov a udalostí má jediný zjednocujúci tmel, ktorým je vytŕčanie a hladkanie vlastného ega. To bez straty kvetinky, víťazne a nepoškvrnene prechádza každou situáciou.
Je dobre, že sa kniha nedostala na trh. Nie kvôli autorovi, ale pre dôstojnosť a vážnosť úradu, do ktorého sme si ho zvolili.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.