ťažký. Spolu so stále pretrvávajúcou, pomerne konštatnou podporou V. Mečiara bude tak pre súčasnú vládnu kolíciu rok 2000 aj politicky rizikovým. O krátky rozhovor sme v tejto súvislosti požiadali historika Ľubomíra Liptáka.

Prognózy hovoria, že budeme aj v nadchádzajúcich mesiacoch prežívať v ekonomicky nepriaznivých podmienkach. Aké sú historické skúsenosti? Sú Slováci v porovnaní s ostatnými národmi "ochotnejší" znášať materiálne skromné podmienky, alebo naopak, sú skôr náchylní k vzburám?

"V demokratických podmienkach Slovenska máme s takouto situáciou niekoľko skúseností. Po hospodárskej kríze v rokoch 1921-23 sa politické spektrum zmenilo radikálne. No po oveľa hlbšej a dlhšej kríze v rokoch 1930-31 sa tak nestalo. Naopak, výsledky volieb z rokov 1929 a 1935 sa líšili iba veľmi málo. A ako reagovala spoločnosť na krízu rokov 1991-94, si dobre pamätáme. Takéto rôznorodé reakcie Slovákov dokazujú, že hospodárske úpadky, ťažkosti a stagnácie sú iba jedným z rozhodujúcich momentov. Aj keď dosť dôležitým."

Majú Slováci "v génoch" sťažovať si na garnitúru, ktorá je práve pri moci bez ohľadu na činy a politickú príslušnosť a straniť automaticky opozícii? Má sa z tohto hľadiska súčasná koalícia báť o svoj osud?

"Zdá sa, že slovenská verejnosť je až prekvapivo verná. Na to, aby zmenila orientáciu, musí mať naozaj veľa vážnych dôvodov. Slovákom trvá dlhý čas, kým prídu na to, že neverný je naopak politik im. Ale veľmi by sa na to nikto nemal spoliehať. Ani na to, že v porovnaní s okolitými krajinami zápasí s ťažkosťami naoko trpezlivejšie a umiernenejšie. Slováci majú skôr radikálnejšie reči a umiernenejšie, alebo často aj nijaké činy. Občas sa však zachovajú aj opačne. A nikto nikdy nevie, kedy také niečo príde."