miesto v Lillehammeri. Uvedomovali ste si už pred svetovým šampionátom, že by ste azda mohli mať šancu nadviazať na tento úspech a dokonca siahnuť na medailu?
- Veľmi ani nie. My sme to skôr brali tak, čo je v podstate každoročným cieľom slovenského tímu, postúpiť zo skupiny. Až potom sa myslí na tie ďalšie ciele, čiže my sme o tom ani neuvažovali.
* Keď ste chceli na šampionáte získať medailu, tak ste museli poraziť družstvá zo silnej šestky svetového hokeja, ktorú tvoria Kanada, USA, Švédsko, Fínsko, Rusko a Česko. Toto sa našim reprezentačným hokejistom podarilo iba raz v Lillehammeri. Ako ste na turnaji prežívali ten vzostup, keď predtým ste bojovali v iných sférach, podobne ako celý slovenský hokej, ktorý sa medzi elitu predieral z tých najspodnejších poschodí?
- V prvom rade, ako sme začínali turnaj majstrovstiev sveta a videli sme, že v našej skupine máme ťažkých súperov, s ktorými hráme vyrovnané partie, tak sme to už brali a každý sa na to pripravoval inak. Keď sme napríklad remizovali s Kanadou 0:0, myslím si, že to bolo vôbec po prvýkrát v histórii našej reprezentácie do 20 rokov, že sa zápas skončil bez gólov. Chlapci boli veľmi spokojní najmä po tomto zápase, pretože nikto nepočítal, že môžeme s Kanaďanmi remizovať.
* Vnímali ste v týchto súvislostiach aj situáciu s našou seniorskou reprezentáciou, ktorá sa po Lillehammeri dostala do dlhodobejšieho útlmu a od ZOH '94 nedosiahla žiadny taký výsledok, ktorý by náš hokej zaradil do elitnej šestky?
- Myslím si, že každého hokejistu zarmúti, keď vidí, že od seniorov to ide zle. Takže teraz sa snažia mladší chlapci dosiahnuť vyššie ciele a poprípade dostať sa k seniorom a pomôcť aj tam získať nejakú tú medailu.
* Veľkou motiváciou je určite záujem kanadských a amerických skautov o slovenských hráčov, keď aj vy a vaši kolegovia hrávate v zámorí.
- Áno, majú o nás záujem, pretože aj pre nich je určitou výhodou, keď prinesieme viaceré prvky európskeho poňatia hry do kolísky ľadového hokeja. Je to niečo iné, takže tamojší diváci môžu vidieť viac dobrých hokejistov. Berú nás tam, ale stále radi ideme hrať za Slovensko.
* V tomto roku dva slovenské juniorské výbery získali bronzové medaily na MS. Prejavila sa táto skutočnosť aj vo vzťahu starších hráčov na Slovensku k vám mladým? Ako ste to pociťovali na klziskách, teda na tréningoch a pri zápasoch?
- Na túto otázku presne odpovedať neviem. Môžem akurát povedať, že na Slovensku zavládla s nami spokojnosť, že sme tie medaily získali. V prvom rade zo strany zväzu, ale myslím si, že to potešilo aj starších hokejistov.
* Čo očakávate od svetového šampionátu vo Švédsku?
- Odchádzame tam s podobnými ambíciami, ako minulý rok. To znamená najprv postúpiť zo skupiny a ďalej sa uvidí. Toto je môj posledný šampionát, ktorý môžem odohrať za dvadsiatku. Už druhý rok hrám juniorskú súťaž WHL v Kanade a bol som draftovaný Philadelphiou, čiže aj na tomto šampionáte budem dosť sledovaný spolu s viacerými ďalšími chlapcami z nášho mužstva, ktorí boli draftovaní tímami NHL. Od tohto turnaja veľa záleží a samozrejme aj od toho, ako dokončím sezónu v Kanade v tíme Kelowna Rockets.
* * *
Fanúšikovia slovenského hokeja dnes už vedia, ako naši dvadsaťroční reprezentanti v základnej skupine MS dopadli a či majú šancu kandidovať v ankete o najúspešnejších športovcov Slovenska aj v roku 2000...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
