Trestných činov, pre ktoré stál včera pred súdom, sa dopustil ešte v rokoch 1991 a 1992. V tom čase mal 17 rokov a viezol sa v pestrej trestnej činnosti spolu s ďalšími spoluobžalovanými. Presne v tom čase úradoval na jednom z košických sídlisk muž v kukle a bielych rukavičkách, ktorý prepádaval bezbranné mladé ženy. Tento neznámy si vyslúžil prezývku ťahanovský fantóm. Z tohto vyčíňania, dôsledkom ktorého bol strach vyvolávajúci paniku žien z Košíc a ich blízkeho okolia, bol obžalovaný vtedy mladistvý mládenec Ladislav B. Bol, či nebol fantómom, ktorý úradoval v Košiciach, naozaj on? Na túto otázku pozná odpoveď len on sám. Dokazovanie pred súdom, ktoré sa vlieklo ako slimák pre neustále námietky senátu a obhajcov, s ktorými sa obžalovanému darilo dlhý čas cvičiť, niečo predsa naznačilo.
"Som si istá, že ste to boli vy!" povedala obžalovanému pri konfrontácii priamo do očí jedna z jeho štyroch obetí, v tom čase slobodná dievčina, ktorú si vyčíhal pri bloku, v ktorom bývala. "Vracala som sa z koncertu a videla som ho stáť pri domových zvončekoch. Vošla som dnu a privolala výťah. Zrazu som zacítila pod bradou čosi ostré. Stál pri mne muž v kukle a ťahal ma von z bloku smerom k neďalekému lesíku," opísala začiatok nočného hororu svedkyňa. Kukláč od nej chcel peniaze. Pýtal 500 korún, lebo je vraj hladný. Vracala sa z koncertu, nemala pri sebe toľko peňazí, no snažila sa ho presvedčiť, že mu ich dá, keď ju pustí. Nedôveroval jej, ťahal ju stále hlbšie a hlbšie do lesa...
"Pri odpočívadle sa mi vyhrážal, že ma predá. Povedal, že čaká piatich kamarátov, ktorí prídu autom, že mu za mňa zaplatia 20 tisíc. Pýtala som sa ho, kedy sa vrátim domov. Odpovedal, že možno o týždeň a možno nikdy. Vyľakalo ma to. Prosila som ho, aby to nerobil. Prikázal mi, aby som sa vyzliekla, že so mnou chce súložiť... Vyhrážal sa mi, že ak to neurobím, splní svoju hrozbu a naozaj ma predá. Mala som hrôzu z toho, že by mohli prísť aj tí piati, o ktorých hovoril, a tak som sa mu podvolila," líčila udalosti hororovej noci mladá dievčina, ktorú sexuchtivý kukláč pod tou istou hrozbou znásilnil na "prechádzke" lesom ešte aj druhý raz... Ona jediná z košických obetí prepadávača videla jeho tvár zo vzdialenosti 20 metrov v čase, keď stál pri zvončekoch pred bránou bloku, bez masky.
Ako neskôr vysvitlo, Ladislav B. naháňal strach nielen jej, ale aj inému dievčaťu z východnejšej oblasti Slovenska. "Bol a je to on. Spoznávam ho podľa úst, pripomínali mi kapra, ale aj podľa očí a rúk so špinavými nechtami, mal ich ako drevorubač," vyhlásila svedkyňa. "Klame! Ja ju vôbec nepoznám". "Z kríkov..." - pripomenula mu mladá žena, ale on si stál na svojom. "Sedemnásteho júla 1991 som sa so synovcom vracala z rekreačného strediska Tisa, kde sme sa boli kúpať. Šli sme pešo po panelovej ceste, keď pred obcou Malé Trakany nám skrížil cestu muž v čiernych šušťákoch s kuklou na hlave. V ruke mal nôž a vyzval nás, aby sme šli s ním do kríkov a ľahli si obidvaja na zem. Pýtala som sa ho, čo od nás chce. Povedal, že to, čo majú ženy... Okolo prechádzali ľudia, a tak sme so synovcom začali kričať. Vybral nôž, ktorý si medzitým zasunul do puzdra, čo mal na opasku a vyhrážal sa nám, že ak nebudeme ticho, tak nás zabije. Pustil nás preč asi po 20 minútach a my sme šli rovno na políciu," vypovedala pred trestným senátom Krajského súdu v Košiciach ďalšia z obetí prepadávača.
V súvislosti s týmto prípadom súd včera vypočul posledného svedka, ktorého policajti nevedeli predviesť. Na jeho prítomnosti však neoblomne trval obžalovaný: "Chcem ho tu, mám na to právo. Nech mi to, čo vypovedal, povie rovno do očí. Naj ho Maria skare..." Stalo sa. Vysvitlo totiž, že svedok František H. nie je nezvestný, ale sedí v base, odkiaľ ho na pojednávanie predviedli príslušníci justičnej stráže. V prípravnom konaní pred vyšetrovateľom, v prítomnosti otca a pedagóga, tvrdil, že sa mu Laco B. k niečomu priznal. "Povedal, že na poľnej ceste smerom k rekreačnej oblasti Tisa priložil nejakému dievčaťu nôž na krk a zatiahol ju do kríkov. Hovoril, že s ňou bol aj malý chlapec. My sme sa v ten deň opaľovali a Laco okolo 16.15 hod. odišiel. Mal na sebe plavky, biele tričko a čierne šušťáky. Vrátil sa o 17.30 a povedal, že bol na WC. Už sa stmievalo, keď prišli policajti... Pred mužmi v talároch sa svedok vykrúcal. "Je pravda, že Laco šiel na WC, ale vrátil sa asi o 15 minút. Mal oblečené plavky a biele tričko. Nemal na sebe čierne šusťáky a nepamätám sa, že by mal so sebou nôž," tvrdil František H. Rozpory vo výpovediach odstrániť nevedel. Udalosť, o ktorej je reč, sa však stala pred deviatimi rokmi, takže všetkým prítomným v pojednávacej sieni bolo jasné, že sa snaží pomôcť obžalovanému.
Ladislav B. svoj temperament nezaprel ani na záverečnom pojednávaní. Dovtedy skúšal trpezlivosť predsedu trestného senátu, kým mu po viacnásobných upozorneniach nenaparil 50-tisícovú poriadkovú pokutu.
Obžalovanému tiekli nervy, pretože sa obával rozsudku. Ako sa na záver pojednávania ukázalo, jeho exhibičné vystúpenia boli zbytočné. Súd ho uznal vinným len z dvoch uvedených trestných činov. V prvom prípade zo znásilnenia a v druhom z vydierania. Ďalších sedem skutkov súd z obžaloby prokurátora vypustil z dôvodu, že neboli jednoznačne preukázané. Podpísala sa pod ne aj hrubá procesná chyba, na základe ktorej prvotné priznanie obžalovaného nemožno brať ako dôkaz. Poškodené ženy, ktoré muž v kukle prepadával, nevideli jeho tvár. Pamätali si len jeho postavu, ktorá sa v priebehu rýchlo plynúceho času zmenila, alebo hlas, nos či ústa. Stručne povedané, čas pracoval v prospech páchateľa, nie jeho obetí. Medzičasom sa Ladislav B. dopustil aj iných trestných činov, za ktoré bol odsúdený a tresty si už odpykal. Za znásilnenie a vydieranie mal byť mladistvému obžalovanému uložený trest, ale vzhľadom na to, že si už vo väzbe odkrútil 36 mesiacov, súd od jeho uloženia upustil.
Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
