vo Francúzsku. Keďže rok 2000 vítal doma na Slovensku, využili sme príležitosť a opýtali sme sa, ako sa mu v drese Chamonix zatiaľ páči.

- Ako sa mužstvu, v ktorom pôsobíš, darí v najvyššej súťaži?

"Vo fancúzskej extralige hrá 10 mužstiev a my sme sa v prvej štvrtine pohybovali v strede tabuľky. Minulého roku hral Chamonix o záchranu, teraz by sme sa chceli dostať do play-off, kde postupuje osem najlepších. Bodové rozdiely však nie sú veľké, situácia v tabuľke sa často mení."

- V tíme zrejme nie si jediným cudzincom, však?

"Družstvo je ako jedno z mála vo francúzskej lige zostavené prevažne z domácich hráčov. Z cudzincov tam pôsobí okrem mňa už iba jeden Fín a jeden Švéd. Väčšina ostatných mužstiev má 8 až 12 legionárov, pretože vo Francúzsku ich môže pôsobiť neobmedzený počet. Navyše je tam aj veľa Frankokanaďanov."

- Aký hokej sa produkuje vo Francúzsku?

"Špičkové mužstvá, ktoré majú veľkých sponzorov a vo svojom strede mnoho legionárov, sú na veľmi dobrej dobrej úrovni. Hokej sa hrá tvrdý, čosi na kanadský spôsob. Z cudzincov dominujú Fíni, čo je spôsobené aj tým, že veľa trénerov pochádza odtiaľ. Domáci hokejisti technické nedostatky nahrádzajú enormným nasadením. Nech si však nikto nemyslí, že francúzska liga nemá úroveň. Francúzov tam totiž hrá málo a takmer každé mužstvo má zahraničných brankárov, ktorých nie je ľahké prekonať. Je to zaujímavá súťaž."

- K 10. decembru 1999 si bol na 'slušnej' trinástej priečke v kanadskom bodovaní francúzskej ligy. Si so svojimi výkonmi spokojný?

"Som spokojný, v kanadskom bodovaní mám teraz už 22 bodov, vcelku sa mi darí. Inak, na cudzincov je v Chamonix vyvíjaný veľký tlak. Keď hra nejde, prvý na rane sme my. Nebolo by na škodu, keby tam bolo viac hráčov z Európy, trebárs aj zo Slovenska."

- Aké podmienky si našiel v svetoznámom alpskom vysokohorskom stredisku?

"Podmienky sú dobré, letná príprava bola na vysokej úrovni, bol som milo prekvapený. Aj krajina je tu nádherná, veď priamo nad oknami môjho domu sa týči Mt. Blanc."

- V krajine galského kohúta sa zišlo zopár bývalých hráčov Košíc. Udržuješ s niektorými kontakty?

"Je dosť ťažké udržiavať kontakty, pretože vzdialenosti medzi mestami sú obrovské. Slavo Vorobel hrá napríklad v Anglet, ktoré je od Chamonix vzdialené 1100 kilometrov. Autobusom tam cestujeme štrnásť hodín. Kontakty sú teda väčšinou iba telefonické. Mimochodom, v Anglet majú štadión rovno na pláži, takže Slavo mi rozprával, že keď bolo teplo, chodieval sa bezprostredne po tréningoch schladiť do mora. V najvyššej súťaži je z Košičanov podľa mojich informácií už iba on, pretože Mišo Segľa sa zranil a Slavo Ilavský, s ktorým sa tiež niekedy dostanem do styku, pôsobí v nižšej súťaži."