logo: KORZÁR V TALÁRI č. 8

Marcela GÁLOVÁ & Peter FURMANÍK

O tom, že naša súťaž KORZÁR V TALÁRI vzbudila záujem širokej verejnosti, svedčí značné množstvo odpovedí, ktoré sme dostali aj v siedmom kole. Najprv si však pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Synovi kládol hlavu na klát, manželke polámal nohy..." sme priniesli príbeh šesťdesiatpäťročnej ženy a jej 37-ročného syna, ktorých prokurátor obžaloval z trestného činu vraždy. Dopustili sa jej v jeden aprílový deň v rodinnom dome, ktorý obývali spolu s hlavou rodiny. Podnapitý Ján sedel rozvalený pred televízorom, keď prišiel domov jeho otec a začal mu vyčítať, že je darmožráč, ktorý iba vysedáva pred telkou a nič nerobí. Nepekne sa pohádali. Zrazu otec vytiahol nôž a syna dvakrát pichol... Ten sa nahneval a šiel do vedľajšej izby, odkiaľ si tiež zobral nôž. Bodol ním otca a zvalil ho na posteľ. Vtedy vstúpila na bojisko Jánova matka Ružena. Tĺkla manžela rukami po hlave, zatiaľ čo mu syn podrezal krk. Potom vzala synovi nôž z ruky a potiahla ním dvakrát po krku tyrana, ktorý ju trápil vyše 40 rokov...

Ján sa pred súdom očividne snažil chrániť matku. Všetku vinu za smrť otca vzal na seba. Na pojednávaní vypovedal, že matke dal nôž len podržať. Ona ho vraj nepodrezala. Táto verzia vraždy bola však v rozpore s prvotnými výpoveďami obžalovaných, ktorí sa pred sudcami, čo ich brali do väzby, nielen priznali, ale aj podrobne popísali, ktorý z nich čo a ako to urobil. Spôsob zasadenia rán a mechanizmus poranení, tak ako ich matka so synom opísali, korešponduje aj so závermi znalcov z odvetvia súdneho lekárstva. Pitva však neukázala, ktorá z rán spôsobila smrteľné poranenie. Ako svedok predstúpil pred súd sused rodiny, o ktorej je reč: "S Jánom sme niekedy spolu robili. Bol dobrý človek, ale ani jeho otec nebol zlý. Oni dvaja, ale napokon aj Ružena, si radi vypili. To vedela celá ulica. Nebohý bol potom agresívny. Nadával susedom a ženu občas bil."

Zdá sa, že rodinný život priniesol obžalovaným len málo svetlých chvíľ, na ktoré môžu spomínať počas spolužitia s tyranom, ktorého sa krutým spôsobom zbavili. Syn mu nemohol zabudnúť, že mu ako 8-ročnému kládol hlavu na klát a chcel ho zabiť. Ružena zas to, že ju po celých 44 rokov manželstva týral nielen psychicky, ale aj fyzicky. Dokonca zato aj sedel v base. To vtedy, keď jej polámal nohy... Každý súdny človek isto uzná, že si tí dvaja pri agresívnom pijanovi vytrpeli viac ako dosť. Ružena je veriaca. Rozvádzať sa v staršom veku je na dedine hanba. A tak, ako povedala jej obhajkyňa, "radšej celé roky trpela a čakala na pomoc Pána Boha. Nepomohol jej a preto vzala spravodlivosť do svojich rúk". Je ťažké radiť, čo mala a čo nemala robiť. Isté je len to, že sa pod vraždu podpísal dlhoročný fyzický teror manžela a otca.

V súťažnej otázke sme sa vás pýtali, ako podľa vášho názoru skončil na súde tento prípad. Zároveň sme vás žiadali, aby ste k tejto odpovedi pripísali svoj vlastný názor ozaj, ako by ste rozhodli vy, keby ste mali na sebe sudcovský talár? Ako a prečo?

BEZ DEDINSKÝCH PREDSUDKOV SA MALA ROZVIESŤ!

Zo 119 došlých odpovedí je zrejmé, že podľa väčšiny súťažiacich boli protagonisti príbehu uznaní vinnými z vraždy. Aj v skutočnosti prípad na súde takto skončil. Trestný senát oboch uznal vinnými v zmysle obžaloby, "starostlivo zvážiac, v akom prostredí, v akých pomeroch žili i to, za akých okolností došlo k spáchaniu trestného činu a že v žiadnom prípade tu nešlo o obranu pred odvrátením útoku." Jozef prišiel do izby s nožom, keď už otec na neho neútočil. Zo strany oboch obžalovaných išlo o skrat v konaní a odplatu. Pani Ružene, ktorá dovtedy nebola súdne trestaná, súd s použitím paragrafu 40 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá je v tomto prípade desať rokov, súd vymeral 6 rokov basy. Jej synovi, ktorý už bol predtým súdne trestaný (pre výtržníctvo) súd naparil 10 rokov. Mimoriadne zníženie trestu prichádza do úvahy najmä vtedy, ak "súd má vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby stanovenej zákonom bolo pre neho neprimerane prísne a ak účel trestu možno dosiahnuť i trestom kratšieho trvania."

Za správne sme považovali všetky odpovede v tom zmysle, že súd oboch obžalovaných uznal vinnými z vraždy.

Načim ešte uviesť, že podľa paragrafu 219, odsek 1, Trestného zákona ten, "kto iného úmyselne usmrtí, potresce sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov." Toľko litera zákona.

Len deviati čitatelia uvažovali inak. Podľa jedného z nich "súd nemohol nevidieť všetky okolnosti prípadu, najmä to, že obžalovaný nemohol svojmu otcovi zabudnúť, že mu ako 8-ročnému kládol hlavu na klát a chcel ho zabiť, obžalovanú pani Ruženu dnes už nebohý po celých 44 rokov manželstva týral nielen psychicky, ale aj fyzicky (polámal jej nohy) a ak súd na toto všetko prihliadol, nemal inú možnosť - len obidvoch spod obžaloby oslobodiť v celom rozsahu!" Ďalší čitateľ sa zasa nazdáva, že "aspoň v prípade syna súd musel celú vec vyhodnotiť ako nutnú obranu a tak ho ani nepotrestal." Podľa ďalšieho súťažiaceho boli "obaja uznaní vinnými o tom niet pochýb! ale nie z vraždy, lež z trestného činu ublíženia na zdraví s následkom smrti, za ktorý sú podstatne nižšie pálky ako za vraždu... Aspoň mne to tak vychádza! Na usmrtenie svojho manžela a otca sa nepripravovali, ale konali spontánne s cieľom zastrašiť ho a odradiť ho od útoku (veď sám bodal nožom!) ide teda o trestný čin ublíženia na zdraví s následkom smrti. Nie o vraždu!!!"

Takéto a podobné odpovede sme nemohli brať do úvahy a zaradiť do zlosovania.

Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov. A opäť z nich citujeme.

Katarína RÁKOCIOVÁ z Hozelca na otázku, či psychický a fyzický teror zo strany manžela a otca môže dvojicu obžalovaných očistiť a zbaviť viny, jednoznačne odpovedá: "Nie!" a ďalej dodáva: "Prípad sa skončil ich odsúdením, syn dostal viacej, matka za spoluúčasť na vražde menej... Zarážajúcou bola skutočnosť, že matka sa nechcela rozviesť, lebo bola veriaca. A zabiť vedela?! Zaujímavá kresťanka, keď neovládala Desatoro! Jedno z prikázaní znie: Nezabiješ! Ona zabíjala veľmi surovo: nôž krk. Hrôza!!!" Miloš IHNÁT z Košíc: "Podľa môjho názoru obaja boli uznaní vinnými, ale neboli odsúdení za vraždu, ale za zabitie. Súd bral do úvahy všetky okolnosti obžalovaných, čiže čo bolo spúšťadlom tohto činu. Preto si myslím, že dostali nepodmienečné tresty odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby. Otec síce popichal syna ako prvý, syn sa bránil, ale v našom trestnom práve je ustanovené, čo je nutná obrana. Nie podrezanie!"

Jozef VYSOČÁNI z Hanušoviec nad Topľou: "Fyzický teror zo strany manžela a otca nemôže dvojicu oslobodiť spod obžaloby, ale súd v takomto prípade túto skutočnosť zohľadní ako poľahčujúcu okolnosť pre obžalovaných a nekvalifikuje kauzu ako vraždu, ale ako ťažké ublíženie na zdraví s následkom smrti... Súd nemôže oslobodiť spod obžaloby aj z dôvodu, že nešlo o iba o nutnú obranu zneškodnenie útočníka, ale pod psychickým stresom z dlhoročného teroru a zážitkov z detstva u syna a 44-ročného manželstva u manželky došlo k psychickému skratu a teda došlo k tomu, čo sa stalo."

Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Pri výmere trestu súd bral do úvahy dlhoročné týranie zo strany poškodeného... Svoje zohral i alkohol, ktorý neodmietal ani jeden z trojice... A ešte čosi Ján nekonal v čase bezprostredného ohrozenia. Po tom, čo ho otec nožom dvakrát pichol, išiel do susednej miestnosti po nôž, čo svedčí o úmysle vraždiť. Mal možnosť zavolať políciu alebo susedov, no urobil to, čo urobil..." Valéria HAJDUČEKOVÁ z Košíc: "Myslím si, že napriek pozadiu celého príbehu (psychický teror, týranie) išlo jednoznačne o vraždu, v tomto prípade dokonca aspoň podľa môjho názoru nešlo o nutnú obranu (syn nebodal v sebaobrane, v snahe zabrániť otcovmu útoku, veď išiel po nôž do izby!) a aj súd oboch obžalovaných uznal vinnými z vraždy. Možno len výmera trestov bola diferencovaná, prísnejší trest zrejme chytil syn, miernejší manželka nebohého." Pavol LEŠČÁK ml.z Pečovskej Novej Vsi: "Obžalovaný má len malú poľahčujúcu okolnosť v tom, že dnes už mŕtvy začal a začínal aj predtým. On totiž do izby išiel po nožík s jasným vedomím toho, čo chce vykonať." Darina HOLEČEKOVÁ z Košíc: "Podľa môjho názoru obidvoch protagonistov príbehu súd uznal vinnými z trestného činu vraždy (trest podľa zákona tuším 10 až 15 rokov), aj keď musel brať do úvahy viaceré poľahčujúce okolnosti, za ktorých sa kauza odohrala. Nepoznám presne podmienky, kedy môže súd v mimoriadnych prípadoch znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ale v tomto prípade aspoň u pani Ruženy určite k tomuto kroku pristúpil. Nazdávam sa, že boli na to dôvody. Keby som ja bola v sudcovskom talári, určite by som takto rozmýšľala."

Ján BOČKAY z Košíc: "Fyzický teror zo strany manžela a otca dvojicu obžalovaných nemohol zbaviť viny. V právnom štáte nemôže spravodlivosť, okrem kompetentných orgánov, nikto vziať do svojich rúk, a ak už áno, musí niesť aj následky. Toto je teoretický pohľad na fakty. V realite života je však otázne, ako by sa za daných okolností zachoval ktokoľvek z nás." Pavol BOŽÍK ml. z Trstenej: "K prípadu asi ani nie je čo dodať. Myslím si, že každý problém sa dá riešiť akokoľvek inak, ale nie vraždou." Peter CSUDÁKY z Košíc: "K brutálnej vražde nemuselo dôjsť, keby ranený syn vyhľadal lekársku pomoc a celú záležitosť by oznámil polícii. Keďže však spolu s matkou vzali spravodlivosť do svojich rúk, za brutálny čin boli obaja uznaní vinnými z trestného činu vraždy." Štefan ŠUBOVIČ z Košíc: "Môže fyzický teror zo strany manžela a otca obžalovaných očistiť a zbaviť viny? Nie, nemôže, nakoľko nik nemá právo vziať život druhému. Keďže manželka vyše 40 rokov vedela, aký jej je manžel, mala si život zariadiť inak, a to vo svoj prospech aj v prospech svojho syna... Materinská láska je veľká a hnev je zlý radca, ale otca zabiť nemali. Mali celú vec postúpiť úradom... Ja by som im naparil trest po 1 2 roky a aj to s podmienečným odkladom. Už to bol trest, že s ním museli žiť, lebo určite to nemali ľahké." Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "Páchatelia chceli prípad prejudikovať ako ublíženie na zdraví z dôvodu sebaobrany a odôvodnili to tým, že boli týraní a otec synovi ešte v mladosti kládol hlavu na klát. V skutočnosti sa obaja, syn aj matka, dopustili trestného činu vraždy. Podľa môjho názoru súd na to všetko síce prihliadol, ale ja si myslím, že človek si musí zachovať triezvu hlavu, ale, žiaľ, aj v tomto prípade účinkoval alkohol. Je mi však ľúto a spolucítim s pozostalými. Určite do konca života sa im v mysli bude premietať obraz vraždy a bude ich hrýzť svedomie. Obhajoba manželky, že rozviesť sa v staršom veku je na dedine hanba, je iba subjektívny názor..." Anton ŠOFRANKO z Košíc na margo hlavných aktérov príbehu napísal: "Celé roky trpeli, ale spolu popíjať mohli?! A pritom čakať pomoc od Boha a sami neurobili nič! A vraždili!" Ľubica LEŠČÁKOVÁ z Pečovskej Novej Vsi: "Trest pre obžalovaného je jasný. U obžalovanej treba brať do úvahy jej vek a vyjadrenie súdneho znalca, či je svojprávna a či v čase trestného činu bola vzhľadom na svoj vek pri plnom vedomí." Anna GAÁLOVÁ z Košíc: "Obžalovaná sa mala bez dedinských predsudkov rozviesť a netrpieť manželov teror. Možno brala ohľad na deti, ktoré by jej snáď mohli niekdy vyčítať, že sa rozviedla a oni vyrastali v neúplnej rodine. Trpela a jej odpor voči nebohému sa akumuloval. Takisto aj u jej syna, ale... Bol pri plnom vedomí, nikto ho nenútil piť. Keď otec naňho zaútočil, mal utiecť z domu. Manželka mala urobiť to isté. Myslím si, že obaja dostali po 12 rokov. Svoju "spravodlivosť" vykonali veľmi surovo."

ÔSMY SÚŤAŽNÝ PRÍBEH

Pohľad na Fiat Ritmo, zaparkovaný na jednom z košických sídlisk, jeho majiteľa prikoval k zemi. Pankrác J. neveril svojim očiam, keď hľadel na svoje auto, na ktorom mal poprepichované všetky štyri pneumatiky. Nevedel si vysvetliť, čo to má znamenať. Ubehlo pár dní a neznámy mužský hlas v telefóne sa ho opýtal, ako sa mu pozdáva Fiat a koľko zacvakal za opravu...

Skôr, ako sa Pankrác spamätal zo šoku, neznámy mu povedal, že potrebuje 10 tisíc korún a technický preukaz od jeho auta. Určil čas aj miesto stretnutia, kde mu požadované veci má odovzdať. Aby nedošlo k nedorozumeniu, vydierač okorenil svoju žiadosť aj hrozbou násilia. To v prípade, ak ho vraj nebude môcť "ochraňovať"... O tom, že to myslí vážne, sa Pankrác J. presvedčil už pri prvej odovzdávke peňazí. Pre prípad, že by odmietal plniť jeho príkazy, mu neznámy pohrozil zbraňou, ktorú mu zozadu priložil na krk. Pri preberaní poplatku za ochranu, však padla vydieračovi do oka zlatá retiazka. Pomyslel si, že by sa na jeho ruke vynímala lepšie a tak ju svojmu "chránencovi" jednoducho vzal. Spokojný sám so sebou ho upozornil, aby si pripravil ďalších 30 tisíc... Pankrácovi strach nedovolil vzoprieť sa a tak platil. Lenže, nie nadarmo sa vraví, že s jedlom rastie chuť. Neznámy neskôr zvýšil taxu na 40 tisíc. Údajne pre novú skupinu, ktorá prevezme jeho ochranu. Dostal ich, no nevydržali mu dlho, lebo o pár týždňov sa ozval znova. Obvinil podnikateľa, z ktorého sa mu podarilo vyžmýkať 80 tisíc korún, že ho udal policajtom, a že má čakať, čo sa mu stane... Po tomto výhražnom telefonáte sa Pankrác J. tak vyľakal, že zo svojho bytu odišiel. Chodil si tam len dvakrát do týždňa po poštu. V schránke a pod dverami bytu nachádzal rôzne odkazy, ktorých odosieľateľom bol vždy "Fero".

Po útrapách, prebdených nociach, obavách a strachu, sa vydieraný rozhodol, že svojho "ochrancu" naozaj udá. "Dohodol som si s ním v poradí štvrté a zároveň posledné stretnutie. Mali sme sa stretnúť na na parkovisku pred hotelom, ale Fero opakovane vydával pokyny a menil trasu auta, v ktorom sa viezol aj s peniazmi. Bolo mi jasné, že sa takýmto spôsobom chce zbaviť prípadných prenasledovateľov," vypovedal pred súdom Pankrác. Zdôraznil, že Ferovi jeho zámer nevyšiel. Kriminalisti ho prichytili in flagranti...

V prípravnom konaní, ale aj pred súdom, obžalovaný všetko poprel: "Dával mi peniaze, to je pravda, ale bol to dlh, ktorý mi splácal. Neklamem, veď o tom, že som mu peniaze požičal, existuje aj zmluva." Vydieraný podnikateľ ju však označil za falzifikát s tým, že si od neho nikdy nič nepožičal a ani nič nepodpísal. Jeho tvrdenie zdupľoval aj expert z odboru grafológie, ktorý vyhlásil, že podpis na zmluve nie je autentický s podpisom poškodeného. To, ako zmluva uzrela svetlo sveta, ozrejmila pracovníčka, ktorá ju písala. "Fero mi doniesol cudzí občiansky preukaz a požiadal ma, aby som mu napísala zmluvu o pôžičke na sumu 50 000 korún pre muža, ktorého meno bolo v občianskom preukaze. To je všetko, čo o tom viem," vyhlásila svedkyňa. Fera okrem muža, ktorého vydieral, usvedčovali aj nahrávky štyroch telefonátov, z ktorých bolo jasné, o čo ide.

"Pankrác bol ako vymenený. Bolo na ňom vidno, že ho niečo trápi, že má problémy. Najprv mlčal, ale neskôr sa mi priznal, že je vydieraný, že má strach bývať vo svojom byte... Vravel, že sa mu vyhráža istý Fero. Poradil som mu, aby to oznámil na polícii," vypovedal priateľ poškodeného.

O tomto vážnom probléme vedel i jeho bývalý spoločník, ktorému ukázal Ferov odkaz. "Na tom papieri bolo napísané: ´Pankrác, neschovávaj sa! Nájdem si ťa´. Nevedel som mu poradiť, pretože s podobnou vecou som sa dovtedy nestretol," vysvetlil svedok.

Prezradíme vám, že muža, ktorý v kauze vystupoval pod menom Fero, prokurátor obžaloval z dvoch trestných činov a neskôr ho súd uznal vinným v zmysle obžaloby. Teda z ktorých trestných činov? To už je otázka pre vás. Zároveň vás žiadame, aby ste k tejto odpovedi pripísali svoj vlastný názor ako by ste postupovali vy, keby ste mali na sebe prokurátorský či sudcovský talár? Ako a prečo? Aký máte názor na podobné prípady, ktorých, žiaľ, neubúda, skôr naopak...?

POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!

V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok na 6. strane, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate o týždeň, kedy prinesieme štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny a uložení trestu" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena vo výške 500, 300 a 200 Sk, ktorú do súťaže poskytuje Prvá komunálna banka, a.s, pobočka Košice.

Nezabudnite:

1., odpovedať na položenú otázku,

2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,

3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),

4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,

5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v redakciách v Košickom, Prešovskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji.

A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr v piatok!!!

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.