ruskými subjektmi, je pravdepodobne prepojená s osobou exprezidenta Borisa Jeľcina. Vo svojom najnovšom vydaní to tvrdí americký spravodajský týždenník Newsweek.
Napriek tomu, že Jeľcinovi poradcovia existenciu jeho zahraničných kont neustále popierali, nemenované zdroje v tejto súvislosti uviedli, že účty nie sú vedené na Jeľcinovo meno, ale spravované offshore spoločnosťami alebo obchodníkmi, tak ruskými ako aj zahraničnými.
Švajčiarske úrady, ktoré účty zmrazili minulé leto, vyšetrujú podozrenie z prepierania multimiliardových súm spojených s ruskými politikmi, obchodními, ich rodinami. Súčasne prešetrujú aj tvrdenia, podľa ktorých mali predstavitelia Kremľa príjmať vysoké úplatky. Kremeľ obvinenia odmieta ako politicky motivované pred marcovými prezidentskými voľbami.
Aj keď zmrazenie účtov automaticky neznamená spáchanie trestného činu, Jeľcinovi politickí oponenti túto otázku dostali až na pôdu parlamentu, kde musel čeliť hlasovaniu o svojom odvolaní.
Jeľcin z funkcie náhle odstúpil v posledný deň uplynulého roka, pričom právomoci odovzdal premiérovi Vladimirovi Putinovi. Ten ako jeden z prvých krokov vo funkcii úradujúceho prezidenta vydal výnos, ktorým 68-ročnému Jeľcinovi a jeho rodine udelil imunitu pred trestným stíhaním.
Newsweek s odvolaním sa na dobre informované zdroje uvádza, že Jeľcin rozhodnutie opustiť úrad prijal 24. decembra, necelý týždeň po úspechu jemu blízkej strany Jednota v parlamentných voľbách. Napriek tomu, že Jeľcin pri zverejnení prísne stráženého tajomstva trval na tom, že neodstupuje kvôli zdravotným problémom, podľa zdrojov citovaných týždenníkom sa jeho celkový zdravotný stav počas uplynulých týždňov výrazne zhoršil.
Jeľcinove roky
Le Monde
Paríž (TASR) - Boris Jeľcin, stranícky aparátčik, neskôr prvý prezident nezávislého Ruska, ostane veľkou postavou, ktorá prispela k zničeniu bývalého systému. O účinkovaní bývalého prezidenta Ruskej federácie (RF) Borisa Jeľcina, ktorý 31. 12. 1999 oznámil odstúpenie z funkcie, píše vo včerajšom čísle francúzsky denník Le Monde.
Boris Jeľcin nastúpil do úradu prezidenta na troskách komunizmu ako sociálnej organizácie a troskách Sovietskeho zväzu ako štátneho zriadenia. Prejavil sa však šikovnejšie vo využívaní intríg Kremľa, jeho prekvapujúce odstúpenie v posledý deň roku 1999 je toho poslednou ukážkou, ako pri budovaní novej spoločnosti.
Starý byrokratický aparát a KSSZ, jediná strana vládnuca v bývalom ZSSR, už ustúpili z pozícií pod tlakom prerestrojky, ktorú v druhej polovici 80. rokov začal bývalý najvyšší stranícky predstaviteľ KSSZ Michail Gorbačov. Boris Jeľcin využil nevydarený puč ortodoxných komunistov v roku 1991 na nečakaný útok.
Skoncoval s polovičatými gorbačovskými opatreniami, priviedol Rusko do medzinárodných organizácií, v ktorých sa západné krajiny ocitli neraz proti sebe. Nepodarilo sa mu však nastoliť plnú demokraciu v Rusku. B. Jeľcin svoju moc viac konsolidoval na "dobrých" tradíciách ruského despotizmu ako na podporovaní politických, ekonomických a sociálnych inštitúcií, ktoré vytvárajú podstatu liberálnych demokracií.
Uplatňoval štýl vlády, v ktorom miešal prvky cárskej autokracie súčasne so sovietskou byrokraciou. V tieni tejto zmesi autoritatívnosti prosperovali finančné skupiny spojené s vládou a mafie, kým veľká väčšina obyvateľstva schudobnela.
Rusko sa v súčasnosti zdá byť slabšie, vnútorne i v zahraničí, ako v čase, keď Jeľcin nastúpil k moci, aj napriek ničivej demonštrácii sily v Čečensku. Vladimir Putin, ktorý prevzal prezidentské právomoci a postavil svoj vzostup práve na vojenskom ťažení do Čečenska, sa bude musieť pustiť do obnovy štátu, ekonomiky a spoločnosti.
Niet veľa dôvodov na optimizmus. Politické a intelektuálne sily schopné podieľať sa na modernizácii krajiny buď neexistujú, alebo sú bezmocné proti spojenectvu aparátčikov a novozbohatlíkov. Tí sa neusilujú o obnovu bývalého systému, ale o udržanie situácie, ktorá im umožnila dostať sa k moci a peniazom. Podobne ako Gorbačovovi, ani Jeľcinovi sa nepodarilo riadne uskutočniť obnovu krajiny, uzatvára denník Le Monde.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
