svojich blízkych oslávila rovných 102 rokov.
"Chvalabohu, zatiaľ je všetko dobré," zaskočila nás optimizmom oslávenkyňa, ktorá sa narodila v roku 1898 slovenským rodičom v maďarskej dedinke neďaleko slovenských hraníc. Vydávala sa ako pätnásťročná, lebo tak rozhodla hlava rodiny. Niekto predsa musel strážiť rodinný majetok, keďže sa ostatní vysťahovali za prácou do Ameriky.
"Bola som mladá nevesta a môj nastávajúci mal 22 rokov. No neužila som si dlho manželského života. Muž v roku 1914 narukoval a poranilo ho do hlavy. Liečil sa dlho. Domov sa vrátil ako vymenený. Už to nebol on. Nikdy sa nedal do poriadku. Po siedmich rokoch na následky zranenia zomrel," hovorí pani Anna, ktorá sa už nikdy potom nevydala. Ostali jej štyri siroty. Dve dcéry a dvaja synovia. Starší padol v druhej svetovej vojne, kdesi pri Done. Dnes žije už len syn František, posledná dcéra umrela pred rokom.
"Nebolo ľahké žiť. Robili sme veľa, ale práca mi neuškodila. Vstávala som o druhej ráno, deti ešte sladko spali, nadojila som mlieka a s kanistrou na chrbte stíhala vlak do Košíc, predávať na trh," spomína. "Keď sme sa ráno zobudili, čakala každého z nás chrumkavá žemľa a niekedy aj cukrovinky, ktoré mamka priviezla z mesta," doplnil jej rozprávanie Feri báči. Napriek úctyhodnému veku, pani Anna býva väčšinu roka vo svojom dome a všetko zvládne sama. Iba na zimu ju syn zoberie k sebe. "Takto aspoň niečo ušetríme na kúrení," smeje sa František.
A v čom spočíva tajomstvo babičkinho dobrého zdravia? Možno, že aj v životospráve, ktorú pani Annu naučil ťažký život. "Kedysi nebolo všetkého tak ako dnes. Zvykla som si preto jesť najmä zeleninu. Milujem kapustu. Mäso jem iba málokedy. A kedy som bola naposledy u lekára? Nuž, nepamätám si. Moja zdravotná karta je čistá - nepopísaná. Nemala som na doktora čas, ani peniaze. Liečili sme sa sami. Proti bolesti hrdla pomohol bylinkový čaj a prikladanie teplej soli. Nič viac, nič menej," prezrádza recept na dlhovekosť oslávenkyňa.
"Na sté narodeniny sme pani Anne darovali 2000 korún, o rok neskôr tritisíc a toho roku so želaním, aby sa naša najstaršia obyvateľka dožila tretieho tisícročia, sme zvýšili dar o tisíc korún a o rok sumu opäť zvýšime," pochválil sa jeden z gratulantov, Július Ruščák, starosta obce Belža. K tomuto želaniu sa úprimne pripája aj naša redakcia. Veď zažiť tri storočia a dve tisícročia, to sa už naozaj podarí len vyvoleným. Držíme teda pani Anne Verbincovej palce, aby o rok privítala nové milénium, opäť s Korzárom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
