Bratislave dosahuje životná úroveň priemer krajín Európskej únie, v Prešovskom kraji je kúpyschopnosť obyvateľstva trikrát nižšia. Z Národnej správy ľudského rozvoja 1999 vyplýva, že rozdiely nie sú charakterizované len životnou úrovňou, bohatstvom, ekonomickým a ľudským potenciálom, ale aj predpokladmi ďalšieho rozvoja v budúcnosti. Za všetko stačí spomenúť napríklad fakt, že v Bratislavskom kraji je 93,3 percenta obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov, kým v Prešovskom 73,6 percenta. Pritom v Prešovskom kraji nie je vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu veľa možností na rozšírenie verejných vodovodov. V súvislosti s ekonomickou silou Bratislavského kraja treba pripomenúť, že v hlavnom meste vykazujú výsledky svojej činnosti podnikateľské subjekty s celonárodnou pôsobnosťou, napríklad Slovenský plynárenský priemysel a podobne, čo do určitej miery pri porovnávaní znevýhodňuje ostatné kraje. Porovnanie v správe o ľudskom rozvoji však poukazuje aj na negatívne trendy výnimočne postaveného Bratislavského kraja. Na sto sobášov v Bratislave pripadá 47 rozvodov, čo je najviac zo všetkých regiónov Slovenska, a najlepší v tomto ukazovateli je práve najslabší Prešovský kraj, kde pripadá na sto sobášov dvadsať rozvodov. Bratislavský kraj jednoznačne kraľuje aj v počte trestných činov. Na tisíc obyvateľov je tam 35,6 trestného činu, po Bratislavskom kraji je druhý Košický so 17,7, najmenej ich je v Nitrianskom kraji - 11,3 trestného činu na tisíc obyvateľov.
Autor: rf
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
