s veľmi trieštivou náložou: Kauza Svěchota.
Nuž, týždeň starý výrok Šafárikovho tribunálu je naozaj "nevšedný a pozoruhodný" (stanovisko úradu vlády). Hneď z viacerých aspektov. Po jeho vynesení stoja proti sebe dva rôzne verdikty ústavného súdu v temer identických veciach, čo tu (a nielen tu) ešte nebolo. Prebíja nález "šafárikovcov" júnový výrok "drgoncovcov" k Lexovmu podaniu, alebo je preň irelevantný? Toť otázka. Po druhé, Šafárikov senát v zdôvodnení tiež povedal, že Dzurindova antiamnestia, ktorá menila Mečiarove amnestie, nemá právny význam. Povedal to napriek tomu, že predtým druhý senát pri ústavnom výklade amnestie konštatoval, že hlava štátu síce nemá právo preskúmavať dekréty svojho predchodcu, ale to platí iba do budúcnosti. A napokon, Šafárikov senát zrušil uznesenie vyšetrovateľov o obvinení Svěchotu, čím stanovil v tejto jedinej kauze už tretí precedens, keďže doteraz sa ÚS vo svojej judikatúre držal striktne zásady, že je mimo jeho kompetencií rušiť uznesenia inej štátnej moci.
To všetko by malo viesť k zastaveniu trestného stíhania Jaroslava Svěchotu (vyšetrovatelia čakajú na "befel" z ÚS), čo, samozrejme, mnohým spenilo krv. KDH preto prišlo s myšlienkou ústavného zákona, ktorého "obsahom by bolo to, aby prípad zavlečenia slovenského občana do cudziny a s ním súvisiace trestné činy boli vyšetrené" (Palko). Náznakovo túto ideu podporuje i Dzurinda. V stanovisku jeho úradu stojí, že "posledné rozhodnutie ÚS je výzvou pre (...)
prodemokraticky zmýšľajúcich ľudí, aby sa pričinili o potrebné ústavné zmeny, na presadenie ktorých má súčasná koalícia dostatok poslancov v parlamente".
Nuž, "nevšedné a pozoruhodné" aspoň tak, ako nález, na ktorý sa reaguje. Vo väzbe na Palka je totiž už celkom zrozumiteľné, kam sa mieri. Menej sa už dá rozumieť tomu, odkiaľ berú KDH a exKDH toľko guráže. To, čo navrhujú, veru nevyzerá ako sranda ani v treťom miléniu. Naozaj je nutné a prípustné siahať kvôli jednému kriminálnikovi na základný zákon štátu? Len tak, ad hoc, a to, s odpustením, na RETROAKTÍVNOM princípe??
Isteže, Mečiarove "amnestie" boli amorálne a zavrhnutiahodné, boli brutálnym zneužitím moci, keďže smerovali k vyvineniu ľudí vykonávajúcich štátnu moc z ťažkých deliktov. Tým sú svetovo unikátne a ako také volajú po náprave. Exemplárne gesto pre budúcnosť, že v tejto krajine sa učiní vždy a za všetkých okolností spravodlivosti zadosť, má iste obrovskú príťažliovsť a silu. Ale: naozaj vždy a za všetkých okolností?? Nie je tak trochu z pohľadu občana spochybňujúce, že najnezmieriteľnejší v ťahu po spravodlivosti sú takí, čo majú pazúry zababrané od Siemensu? Prečo nezačínajú u seba, ak navyše k tomu, aby slušne odstúpili, nemusia ani meniť ústavu? Isteže sú to kauzy neporovnateľné, ale ide len o "podhľad" občana: Ak sa má TRESTNE zodpovedať Svěchota za zavlečenie, potom prečo nie ten, ktorý ide kvôli nemu MENIŤ ÚSTAVU, aspoň MORÁLNE za krivé financie?
Je naozaj na vážne zamyslenie, či jednu krajnosť je najlepšie vybíjať druhou krajnosťou. Meniť ústavu ad hoc, od kauzy ku kauze, je temer rovnako pochybné, ako rozdávať amnestie nohsledom. Ctihodné súručenstvo ôsmich ústavných právnikov (Drgonec, Kresák, Valko, atď) vo svojom "antišafárikovi" tvrdí, že rozhodovanie jeho senátu "negatívne zasiahlo" (okrem iného) aj do "princípu právnych istôt". Jedno rozhodnutie jedného senátu! Čo potom narobí s právnymi istotami v tejto krajine zásah do ústavy parlamentnou väčšinou na základe jediného podnetu? Akademická otázka, ale... Mohol by si byť po tomto občan istý, že trebárs za to, čo nebolo trestné včera, nepôjde zajtra ešte čučať? A možno ani nie tak akademická: Zauvažovali si Dzurinda, Palko, Lipšic a spol. aj nad tým, čo tu môže nastať, až sa ich precedensu zmocní iná ústavná väčšina??
Jaroslav Svěchota je s vysokou pravdepodobnosťou ťažký zločinec a patrí za mreže. Nie je to však priorita najvyššieho rádu, keď sa prestávajú počítať mŕtvoly. Treba sa vedieť niekedy aj zastaviť. Chce to len nohy do ľadu a mokrý uterák na lebku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
