pri výhlasení ankety Jedenástka roka v Ružomberku si naňho spomenulo až devätnásť z celkového počtu 21 hlasujúcich trénerov, o necelých päť dní mu už v inej ankete ruže nekvitli. Veru tak, hoci odchovanec žlto-čiernych ako úplný nováčik získal najviac hlasov v Jedenástke roka, v konkurenčnej ankete Pravdy o Futbalistu roka ho jej organizátori nepozvali na slávnostné vyhlásenie, keďže sa nedostal ani do prvej desiatky hodnotených hráčov. Spolu s gólmanom Štrasburgu Alexandrom Vencelom získali na (ne)šťastnom trinástom mieste po 58 bodov, keď na desiateho tigra Dzúrika strácali ešte raz toľko bodov... My sme sa na vyhlásení Jedenástky roka v Ružomberku s 25-ročným pravým obrancom Interu porozprávali nielen o tejto čudnej zhode okolností. Najprv nás zaujímalo, aký má tento slovenský reprezentant názor na podobné hodnotiace akcie konajúce sa pravidelne na konci každého kalendárneho roka.

- Celé je to robené pre ľudí s cieľom ešte viac spopularizovať futbal medzi bežnými fanúšikmi. Keďže o tom rozhodujú futbaloví odborníci spolu s trénermi, mali by byť aj objektívne.

Počítal si s tým, žeby si mohol medzi futbalovými trénermi najvyšší počet hlasov?

- Veril som, žeby som sa mohol dostať do Jedenástky roka, no s takým veľkým ziskom som vôbec nepočítal. Bol som veľmi prekvapený, že práve mne dali odborníci toľko hlasov. Vedel som síce, že sa v Jedenástke roka obajvím, ale až taký úspech som fakt nečakal a milo ma prekvapil.

V konkurenčnej ankete Pravdy o futbalistu roka si však nefiguroval ani medzi desiatkou najlepších. Nezdá sa ti to čudné?

- Všetko sú subjektívne názory. V ankete Pravdy hlasovali okrem trénerov aj novinári, a tí mali na to asi iný názor. A ten im treba nechať...

Koho považuješ za najlepšieho slovenského futbalistu?

- Keby som sa mal rozhodnúť, tak by to bol jeden z dvojice Karhan alebo Labant.

Čo priniesol rok 1999 v tvojej kariére?

- Nebyť zbytočných zaváhaní s papierovo slabšími súpermi sme mohli v uplynulom ligovom ročníku skončiť lepšie ako na druhom mieste. Krok za krokom však ideme s Interom za svojim cieľom, ktorým je vybojovať si titul majstra Slovenska. Na jeseň sme pokračovali v dobrých výkonoch, a nadviazali sme na istú postupnosť. Každý rok sa zlepšujeme o jedno miesto, hoci zatiaľ sme získali "iba" jesenný titul. Ináč s týmto rokom vládne u mňa spokojnosť, aj keď uznávam, že to mohlo byť aj lepšie.

Vašim najväčším konkurentom v boji o celkový titul sú futbalisti 1. FC Košice, ktorý za vami po jeseni zaostávajú o dva body. Ako sa ti pozdávali ich výkony?

- Tigri sú našim najvážnejším kandidátom v boji o titul a po hernej stránke sa mi javili ako najskonsolidovanejšie mužstvo v Mars superlige. Oproti nám mali menšiu výhodu v tom, že sa sústredili iba na ligu, keďže nehrali v pohárovej Európe.

Keď si už spomenul pohár, tak v ňom ste našej futbalovej verejnosti dali darček svojim postupom do II. kola Pohára UEFA, no to bola zároveň aj vaša konečná stanica. Dokázali ste síce vyradiť jeden z najlepších stredoeurópskych celkov Rapid Viedeň, no nestačili ste na značne priemerný frnacúzky Nantes. V čom to vidíš, že dokážete zahrať fantasticky vo Viedni, a na druhej strane pôsobíte amatérskym dojmom v súboji s nevýrazným Nantes?

- Práve v tomto zápase sa najviac ukázal rozdiel medzi našim a európskym futbalom. Francúzi totiž dokázali využiť takmer každú väčšiu šancu na strelenie gólu. U nás vystrelili štyrikrát poriadne na bránu a dali dva góly. V Nantes mali domáci šesť striel, a z toho štyri skončili za našim brankárom... Možno keby sa nášmu Szilárdovi Némethovi podarilo premeniť svoju šancu, mohli oba tieto súboje úplne ináč vyzerať. Francúzi boli na tom po štyroch prehrách v lige psychicky dosť zle, no žiaľ my sme ich postavili na nohy. Pred domácim zápasom s Rapidom sa nás všetkých nepríjemne dotkol infarkt trénera Bubenka. Našťastie sme sa tesne pred zápasom dozvedeli, že sa jeho stav stabilizoval. To nás zomklo a zabojovali sme aj za trénera. Možno aj zápasy s Rakúšanmi by vyzerali úplne ináč, keby nám v úvode duelu na Pasienkoch nenastrelili tyčku, ale dali by gól. My sme zas strelili pekný gól do šatne, a priebeh stretnutia sa úplne otočil. Futbal je niekedy o maličkostiach, no tie väčšinou rozhodujú...

V prípade postupu cez Nantes by ste v ďalšom kole narazili na londýnsky Arsenal. A to by už bola aj po diváckej stránke úplne iná káva...

- No, to bol vždy môj tajný sen, aby som si zahral futbal na britských ostrovoch. Tam je najlepšie publikum, a myslím si, že aj najviac rozumie futbalu. Veľká škoda, že nám to nevyšlo.

Skús sa rozpamätať na najkrajší gól, ktorý si strelil v tomto roku? Zatiaľ si ich v lige pri 125 štartoch strelil trinásť, takže aspoň jeden z nich by sa azda mohol nájsť?

- Ja veľmi pekné góly nedávam... (smiech) Ešte tak ich pripravujem zo štandardných situácií spoluhráčom.

Ako si spomínaš na reprezentačný debut proti Rumunsku, kde ste v Bukurešti dokázali remizovať s miestnymi hviezdami 0:0?

- Aj keď to bol môj prvý zápas v kvalifikácii, nemal som nejakú veľkú trému. Keďže sa nám tam podarilo uhrať veľmi dobrý výsledok, spomínam na toto stretnutie rád.

Odvtedy by si chcel zažiť ešte viac podobných zápasov v reprezentácii...

- Základom je pravidelne hrávať v Interi, a od toho sa bude odvíjať aj moje ďalšie pôsobenie v reprezentácii. V klube máme kvalitného trénera Bubenka. Ten vie, čo chce, a keďže sme spolu už dlhú dobu, pochopili sme jeho trénerské myšlienky.

Podľa viacerých odborníkov sme pri žrebovaní kvalifikácie o postup na MS 2002 dostali asi najľahšiu skupinu v histórii. Zdieľaš aj ty podobný názor?

- Šancu na postup tu je vždy, lenže... Radoví fanúšikovia sa na to pozerajú predovšetkým cez mená súperov a vidia, že tam nie je napríklad žiadne Anglicko a Nemecko. Treba sa však zamyslieť nad poslednými výsledkami Turecka a Švédska. Severania dostali len jeden gól a dokázali zdolať Anglicko. My si nemôžeme dovoliť podceniť nikoho zo súperov, o čom som sa aj ja presvedčil v zápase v Azerbajdžane, ktorý sme opäť dostali do skupiny. dosť bude záležať od toho, ktoré mužstvo postráca body s kvázioutsidermi Macedónskom, Moldavskom a Azerbajdžanom.

Aké sú plány Romana Kratochvíla do budúceho roku?

- Najspokojnejší by som bol, keby sa jesenná tabuľka nemusela meniť ani po skončení jarnej časti, a my by sme sa stali majstrami. Na Slovensku sa však polovičný majster už dosť dlho nestal celkovým ligovým šampiónom, takže uvidíme. Dúfam, že to budeme my, komu sa túto tradíciu podarí prelomiť. V reprezentácii si chcem predovšetkým udržať svoje miesto, a chcem pomôcť k tomu, aby Slovensko dobre rozohralo kvalifikáciu o postup na MS 2002.