rady SR Igor Presperín. Podľa neho je počet pracovníkov štátnej správy a samosprávy na počet obyvateľov neúnosný a Slovensko si ho nemôže dovoliť. Konečný variant reformy verejnej správy nie je jasný napriek tomu, že v januári tohto roka sa ňou bude zaoberať vláda a vo februári by sa reforma mala dostať do parlamentu. Prioritným kritériom pri rozhodovaní o jej finálnej podobe bude podľa Presperína ekonomické kritérium. Ako dodal, reforma verejnej správy síce nebude lacná, ale po jej realizácii možno rátať až s 50-percentnou úsporou. "Boli by sme radi, keby sa v duchu prezidentovho vyhlásenia o určitej doktríne mohlo aj pri reforme verejnej správy smerovať k tomu, aby všetky ďalšie vlády rešpektovali kroky prijaté v oblasti reformy verejnej správy," uviedol podpredseda SOP, ktorá proces reformy nevníma ako jednorazový krok.

Reformný proces v štátnej správe i samospráve si vyžiada úpravu asi pätnástich zákonov. Podľa Presperína je potrebné prijať aj novelu Ústavy SR v súvislosti s postavením Najvyššieho kontrolného úradu vo vzťahu k samospráve. Samospráva ústami Združenia miest a obcí Slovenska kontrolnú funkciu NKÚ tvrdo odmieta, "nakoľko ju chápe ako zásah do svojich kompetencií," uviedol.

Ruka v ruke s reformou verejnej správy by mala ísť aj novela zákona o meste Košice. O jej potrebe je presvedčený i primátor Košíc Zdenko Trebuľa, podľa ktorého je samospráva v meste drahá. "Len správa, teda magistrát a 22 mestských častí, stojí ročne štvrť miliardy korún." Luxusom je podľa primátora 250-tisícových Košíc 540 poslancov a 640 zamestnancov v samospráve, kým stotisícový Prešov si vystačí so 47 poslancami a 140 pracovníkmi samosprávy. "Hlavné aspekty prístupu k novele zákona o Košiciach teda musia byť - zjednodušiť, zoštíhliť, sfunkčniť a tým aj ušetriť," uviedol štatutár mesta Trebuľa. V tomto duchu má fungovať aj pracovná skupina, ktorá vznikla z jeho iniciatívy. Zložená je zo zástupcov magistrátu, odborníkov z legislatívy a z piatich starostov reprezentujúcich všetky typy mestských častí.