solídnemu balíku peňazí a namiesto toho sa vám do rúk dostane iba odrobinka? Zopár korún? A až potom, keď je už všetko stratené, sa dozviete, že stačil len malý krôčik a boli by ste zazobancami?
Ak sa môžeme oprieť o rozsudok okresného súdu vo Zvolene, asi toto prežívali dvaja Banskobystričania, v tom čase tridsaťročný Roman K. a jeho o osem rokov starší priateľ Roman W. Obaja sú, teda presnejšie boli, vlamačmi a ako pochúťku občas vybrali aj nejaký trezor. V tú noc sa vlámali (podľa všetkého za prispenia ďalších osôb) do budovy v Banskej Bystrici, v ktorej sídlilo viacero firiem. Musela to byť naozaj tvrdá robota. Najprv vylomiť plechové dvere do výrobnej haly, zlomiť zámku FAB na dverách vedúceho, potom na dverách ekonóma a až tam sa dostali k elektronickej pokladni značky Safe Tronic, ktorú najprv museli vytrhnúť zo steny. Určite sa pri tom poriadne zapotili. A to ešte museli vylomiť dvierka pokladne. A čo našli v nej? Smiešnych 934 korún! Pustili sa aj do priestorov ďalšej firmy. To znamenalo zase zopár poctivo vylomených zámkov a dvier. Tam stála pancierová skriňa. Pustili sa do nej skrutkovačom a páčidlom. Odolávala dlho. Veľmi dlho. Už-už sa zdalo, že sa do nej dostanú, keď ich vyrušili. Ušli. Až neskôr, pri vyšetrovaní sa dozvedeli, že v tomto trezore bolo vyše 12 tisíc US dolárov, marky, šilingy a koruny za spolu viac ako 660 tisíc! No neškrípali by ste od zlosti zubami?
Zdá sa, že niekoľkokrát súdne trestaný Roman K. mal podobnú smolu pri svojej kariére častejšie. Mesiac pred touto akciou sa vlámal do inej bankobystrickej firmy. Najprv prekonal dvoje obyčajné dvere, vyradil bezpečnostné zariadenie, potom sa mu podarilo zdolať aj bezpečnostné dvere a po tejto fuške si ako korisť odnášal jednu, jedinú rýchlovarnú konvicu! Na zariadení ale narobil škody za 35 tisíc...
Niečo podobné zažil aj pri vlámaní sa do pošty v Telgárte, neďaleko Brezna. Aj tu sa musel potrápiť s niekoľkými dverami, vyradiť signalizačné zariadenie. To však nebolo nič oproti tomu, ako sa musel nadrieť s trezorom. Zdolal hlavný uzamykací mechanizmus, aj pánty trezorových dvier odstránil, no dnu sa nedostal. A v trezore bolu just takmer 300 tisíc v hotovosti a ceninách. Jediné, čo si napokon odniesol, bol elektrický paralyzátor.
Niekedy to vyšlo. Napríklad z pošty v Dolných Vesteniciach, v okrese Prievidza, si odnášal 109 tisíc korún (za sebou nechal spúšť v podobe škody za 91 tisíc) a z elektronickej pokladne družstva v Slovenskej Ľupči pri Banskej Bystrici, vytĺkol takmer 40 tisíc.
Veľmi slušná korisť sa ušla aj z vlámačky do pobočky Dopravnej banky v Piesku, neďaleko Brezna, na ktorej sa podľa rozsudku podieľal aj ďalší páchateľ, Banskobystričan, invalidný dôchodca Peter K. (1969). Najprv poškodili a vyradili zabezpečovacie zariadenie z vonkajšej strany budovy. Dnu sa dostali cez vytlačené záchodové okno. Prestrihli visacie zámky na ochranných mrežiach vchodu do banky, vylomili vchodové dvere a zložili ich z pántov, potom sa pustili do trezoru. Nevládal im zdorovať. Našli v ňom 699 tisíc 747 korún.
Na najväčšej akcii, vlámaní sa do pošty v Dudinciach v okrese Krupina, sa podieľali hneď piati. Okrem Romana K., Romana W., Petra K. aj Róbert B. (1973) z Banskej Bystrice a čerstvo, špeciálne na túto úlohu, naverbovali i Jozefa B. (1997) z Telgártu, okres Brezno. Možno povedať, že to mali veľmi dobre zorganizované a vonkajšia stráž dostala do rúk aj vysielačku, aby ich nikto nevyrušil. K pošte prišli na dvoch autách. Aj tu najprv vyradili signalizačné zariadenie a veľkou prekážkou pre nich nebola ani železná ochranná mreža. Vlámali sa do dvoch trezorov. Našli v nich ceniny, kolky a hotovosť za takmer 330 tisíc korún. To ale bola už skutočne posledná akcia. Cestou naspäť padli všetci do rúk polície.
Podľa toho, čo im dokázali na súde, sa celková škoda, ktorú všetci piati (v rôznych kombináciách, po dvaja, niekedy sólo) spôsobili na ukradnutých veciach a peniazoch blížila k 1,8 miliónu korún. Pre zaujímavosť - len poškodením zariadenia pri vlámaní sa spôsobili ďalšiu škodu, za takmer 490 tisíc korún.
Spolu im dávali za vinu celkom šestnásť skutkov, väčšinou vlámačiek. Poškodených však bolo viac. Veď vo väčšine budov sídli viacero firiem a keď sa im už podarilo prekonať prvú zábranu, prebŕlali všetko, čo sa len dalo. Na niektorých vlámaniach sa podieľali aj iné osoby. Nepodarilo sa ich ale identifikovať.
Priznával sa len Jozef B., ktorý sa ako stráž, podieľal pri vlámaní sa do pošty v Dudinciach. Podľa toho vyzeral aj trest, osemnásť mesiacov s podmienenčným odkladom na tri roky. Ostatní pred súdom zapierali. Roman K. napríklad tvrdil, že je technicky nemožné, aby za jedinú noc stihol urobiť všetko to, čo mu dávajú v obžalobe za vinu. Navyše, jeho technické vedomosti jednoducho nie sú na takej úrovni, aby dokázal vyradiť z činnosti takú komplikovanú vecičku, ako je signalizačné zariadenie v banke či pošte.
Okresný súd vo Zvolene vyniesol rozsudok: Pre Romana K., ako obzvlášť nebezpečného recidivistu, súhrnný trest desať rokov v tretej nápravnovýchovnej skupine. Róbertovi B. päť a Petrovi K. tri roky v prvej nápravnovýchovnej a pre Romana W. štyri roky v druhej nápravnovýchovnej skupine.
Všetci okrem Jozefa B. sa odvolali. Žiadali buď oslobodenie, alebo aby odvolací súd vrátil vec okresnému. Krajský súd odvolanie nedávno zamietol. Tým sa stal rozsudok právoplatným.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
