akustický koncert okrem Martina a Popradu aj v Prešove. Viac o ich nových aktivitách nám už obaja porozprávali v tomto rozhovore:

Čomu vďačíme za to, že ste sa po nejakom čase opäť ukázali na východe?

Michal: "Prišli sme aj kvôli tomu, aby sme prezentovali nový singel Náhodná známa. My sme taký pracovití, že vždy za rok jeden dva single vymyslíme a dáme do rádií. Neviem či je to veľa či málo, asi málo, ale takto pomaličky postupujeme k tomu, že naplníme platňu a vydáme ju. Stane sa tak už na budúci rok (rozumej tento rok pozn.red.)."

V akom zoskupení v súčasnosti hráte?

Marián: "Koncerty momentálne hráme iba dvaja s Mišom, na dve akustické gitary. Okrem vlastných vecí prezentujeme hrozne veľa prevzatých, napríklad od Luneticu hahaha, nie od Luneticu nie. Taký Beatles a tak. Je to také klubové hranie aj tri štyri hodiny, lebo sa nám to páči. Zároveň máme aj 'elektrickú kapelu', ktorá hráva skôr veľké akcie, tak desať pätnásť koncertov do roka. Na budúci rok (opäť rozumej tento rok pozn.red.), by mal do nej nastúpiť aj Marián Čekovský, klávesák od vás z Košíc. Už sme s ním nahrávali nejaké veci a sme s ním veľmi spokojní."

Bude vás možné zhliadnuť aj v televízii?

Marián: "Áno, točili sme videoklip k singlu Náhodná známa. Ide o zostrih našich koncertov z leta plus mojich narodenín štyridsiatín, bolo to v Bratislave, kde sme hrali naživo s kamarátmi. Bohužiaľ u nás je strašne málo priestoru na púšťanie klipov a ak to nie je nasadené v nejakej hitparáde, kde by sa to pár krát otočilo, keď to náhodou neuvidíš, tak to neuvidíš."

Michal: "Takže keď aj vydavateľ dá za kapelu peniaze, aby ju takouto formou prezentoval, nakoniec sa to pustí v nejakých troch reláciách a kapela si to môže strčiť do šuplíka, čo je katastrofa. Proste tu neexistuje televízia alebo aspoň relácia, kde by klipy mohli normálne rotovať ako v MTV. Presne tak ako sa to robí v rádiách. V takýchto reláciách je čas vyhradený aj pre menšinové žánre, kde si každý nájde to svoje. U nás to tak bohužiaľ nie je."

Myslíte si, že má význam vydávať samostatné single?

Marián:"Určite, lebo to nie je vydávanie, to je len jeho nahratie v pár kusovom náklade. Nedá sa to ani kúpiť, je to robené výlučne pre rádiá. Udržuje sa tak povedomie o kapele. Nemôžeš proste vydávať každú chvíľu CD-čko. Ono je to aj tak, že na ňom síce máš 10 - 15 skladieb, ale do rotácie v rádiu sa v tom najlepšom prípade dostanú dve pesničky z neho. Na ostatné sa aj tak zabudne."

Ste na slovenskej hudobnej scéne už pekne dlhú dobu. Počúva vás stále to isté publikum, alebo sa základňa vašich fanúšikov obmieňa?

Marián: "Publikum určite nie je rovnaké. A o to sa aj snažíme. Aby bolo naše publikum stále väčšie, aby sa rozširovalo. Ale ja to ani nesledujem. Nerobíme muziku pre nejakú cieľovú skupinu. Nehovorím si, no teraz urobím taký text, ktorý sa bude páčiť šestnásťročným dievčatám, alebo taký, ktorý osloví intelektuálov."

Michal: "Naša tvorba nie je nejaký výpočet dopredu. Jednoducho to robíme spontánne a keď sa nám to páči, tak to nahráme."

Odvážili by ste sa začať opäť v dnešnej dobe ako neznámi muzikanti?

Marián: "Samozrejme a myslím, že by to bolo aj ľahšie. Mám zlosť keď počujem mladých hudobníkov rozprávať o tom, ako sa im ťažko začína, aké je pre nich ťažké nahrať nejaký nosič. Keď to porovnám s obdobím, keď sme začínali my, majú to omnoho ľahšie. Veď pred dvadsiatimi rokmi sa nahrávacie štúdiá dali spočítať na prstoch jednej ruky, dnes si už CD-čko môže nahrať ktokoľvek a kdekoľvek."

Ale tým pádom je náš malý slovenský trh prehustený a znižuje sa šanca, že si to CD budú ľudia kupovať...

Marián: "Samozrejme konkurencia je omnoho väčšia, ale na druhej strane to podporuje súťaživosť. Interpret či kapela na sebe musí pracovať aby bola čo najlepšia, aby v kvante hudby vynikala. Hoci musím priznať, že z tohto hľadiska sme to mali svojho času vyhrané. Stačilo, keď sa človek dostal vďaka nejakému hitu hore a potom si na samom vrchole sedel pekne dlho. Nemal ho odtiaľ kto vytlačiť. Nám tak pomohli hity 'Ako paradajka Paprika' či 'Ja som bača veľmi starý'. Z môjho pohľadu považujem tieto naše staré nahrávky za nadčasové a aktuálne aj v dnešnej dobe."

Keď si bol v Amerike nastal čas tvojej odmlky. Po návrate si dal zasa o sebe hudobne vedieť. Hovorí sa 'nestúpiš dva krát do tej istej rieky', zvlášť, keď svoju staršiu tvorbu považuješ za nadčasovú. Nebojíš sa, že ju už neprekonáš?

Marián: "Mojim cieľom nie je prekonávať staré skladby. Myslím si, že som už na Slovensku dosiahol vrchol svojej tvorby. A keďže naše staré skladby sa počúvajú aj dnes, pociťujem ho stále. Nepotrebujem sa teda prekonávať. Ale tvorím hudbu preto, lebo to viem a na koncertoch vidím, že ešte stále mám fanúšikov, ktorí našli v našej tvorbe odozvu a našu hudbu rešpektujú. Kým to tak bude nemám dôvod to meniť."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.