štátu a cirkví, najmä katolíckej, nastoľujú aj otázku financovania cirkví a náboženských spoločností zo štátneho rozpočtu.
Ako vníma problematiku vzťahu štát cirkev mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup a podpredseda Konferencie biskupov Slovenska?
"Cirkev nie je spoločenstvo, ktoré je vyčlenené z národa - to nám potvrdzujú celé dejiny Slovenska. Katolícka cirkev si nebuduje nejaké výsostné postavenie, nemôžeme sa však postaviť do takej pozície, že na jednej strane je štát a národ a na druhej cirkev. Tvoríme predsa jeden kompatibilný celok."
Ako by ste reagovali na názor, že cirkev má svoje aktivity financovať z vlastných zdrojov, napríklad zo zbierok veriacich?
"Cirkev nemá prostriedky na to, aby financovala projekty, ktoré sú užitočné a potrebné pre morálny profil národa. Zároveň cirkev nevychováva občanov pre seba, vychováva pre národ, pre štát. My nie sme spolok rybárov, záhradkárov alebo iná záujmová skupina, ktorá by pracovala pre seba. Cirkev organicky preniká spoločnosť, pretože jej dáva duchovné hodnoty. Preto čakáme od štátu podporu. Reč, že cirkev by mala samu seba financovať, je nepochopením problému. Je to torpédovanie názoru, že cirkev je tu pre spoločnosť. Veriaci platia tie isté dane ako ostatní občania. Preto je celkom spravodlivé, aby sme čiastku z týchto daní aj dostali. Cirkev prispieva k skvalitneniu života - pracuje preto, aby bolo viac morálky, aby sme sa nebáli vyjsť na ulicu."
Nemyslíte, že by to bolo treba riešiť zavedením cirkevnej dane?
"To je jeden model. Hľadajú sa spôsoby, vážne sa o tom rozmýšľa, ako pomôcť aj cirkvi, aj ako nezobrať príspevok od tých, ktorí cirkvi prispieť nechcú. Podľa môjho názoru je veľmi vhodný taliansky spôsob, takzvaná asignácia. Občan odvádza určité percento na ten cieľ, ktorý uzná za vhodný - či je to cirkev, školstvo, kultúra alebo čokoľvek iné. A cirkev v Taliansku je na tom veľmi dobre."
Autor: Barbora MAROSZOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
