života strávil na miestach, po ktorých nikto netúži - v base, no nepoučil sa. V registri trestov má tri krádeže a dve lúpeže, pričom za prvú schytal 7 rokov, ktoré si odkrútil vo väznici v Prahe, a za druhú dostal len o rok menej. V auguste 1998 bol prepustený na slobodu, ale tú si zrejme nevážil, lebo po uplynutí trinástich mesiacov mal na krku ďalšiu "lúpežku".

Pred dverami pojednávacej siene Okresného súdu Košice I sa včera už pol hodinu pred termínom pojednávania zhromaždila hlučná skupinka pozostávajúca z dvoch žien, jedného muža a troch detí. Zvedavo nakukovali do chodby, z ktorej sa mal vynoriť ich príbuzný. Keď sa objavil v sprievode pracovníkov justičnej stráže, ženy s plačom, ostatní s úsmevmi a pozdravom ho sprevádzali do súdnej siene. A aby na lavici obžalovaných nesedel sám ako prst, všetci sa natlačili k nemu. S očividnou nevôľou si presadli až po upozornení predsedu senátu, pred ktorý predstúpil Štefan G. Tohto Košičana prokurátor obžaloval z trestného činu lúpeže, ktorej sa dopustil 2. septembra lanského roku. Na otázku predsedu senátu, či bude vypovedať, obžalovaný vyhlásil: "Ja sa už nemám čo vyjadrovať. Už som sa priznal. Prechádzal som okolo 12. hodine cez Staničné námestie v Košiciach a tam som si všimol poškodeného. Poznal som ho z mesta, ale on mňa nie. Videl som, že má oblečenú bundu, na ktorej mu visela zlatá retiazka s príveskom. Potreboval som peniaze a tak som mu ju strhol a utekal som na autobus," priznal sa obžalovaný. Zdôraznil ešte, že celý incident sa udial bez slov. Vraj sa poškodenému mládencovi vôbec nevyhrážal a ani mu nič nepovedal, keď mu strhol retiazku.

Šestnásťročný Pavol, ktorého Štefan G. na Staničnom námestí v Košiciach olúpil, opísal incident trochu inak. "Keď som okolo neho prechádzal tak ma zastavil a spýtal sa ma, či som už videl kopačku do tváre z miesta. Povedal som mu, že áno. Vtedy prišiel ku mne bližšie a pošepkal mi do ucha, že kým napočíta do troch, mám si odopnúť retiazku s príveskom a dať mu ju do ruky. Bál som sa ho, preto, keď začal počítať, urobil som čo chcel. Dal som mu retiazku a on mi ešte povedal, že ju dá do záložne, kde mu za ňu dajú peniaze. Pohrozil mi, že keď tam zistia, že retiazka nie je pravá, teda zo zlata, dostanem od neho bitku," vypovedal poškodený. To, čo sa mu stalo, si nenechal pre seba, ale hneď, ako prišiel domov, sa s tým zdôveril mame. Tá nelenila, sadla so synom do auta a nasmerovali si to k Staničnému námestiu. Na Krivej ulici auto zaparkovali, pešo prešli cez cestu a ukázalo sa, že šťastie je na ich strane. Neďaleko miesta, kde Pavol prišiel o retiazku, uvidel muža, ktorý mu ju vzal. Ten na zemi pod stromom skôr ležal, ako sedel a popíjal s kamarátmi. Pavol ho ukázal mame a tá bez otáľania zavolala policajtov. Netrvalo dlho a Štefan skončil v ich rukách. Keď ho predviedli na obvodné oddelenie, nezostávalo mu nič iné, len im čerstvo nadobudnutý lup vydať. "Poškodenému nevznikla žiadna škoda. Ja som dal retiazku policajtom a oni jemu. Pán predseda, nepotreboval som ju pre seba, ale pre rodinu. Nemali sme peniaze a ešte mi zomrela aj matka. Potreboval som ich na pohreb..." povedal na svoju obranu Štefan.

Po vykonanom dokazovaní prišli na rad záverečné reči. Prokurátorka zotrvala na obžalobe a navrhla uložiť obžalovaného trest v druhej polovici trestnej sadzby v rozpätí 2 až 10 rokov. A to vzhľadom na vysoký stupeň nebezpečnosti jeho konania, ako aj na to, že sa tejto závažnej činnosti dopustil opakovane. Obhajca obžalovaného upriamil pozornosť súdu na poľahčujúcu okolnosť, teda, že sa Štefan G. k spáchaniu lúpeže priznal a retiazku policajtom vydal. S prihliadnutím na túto skutočnosť a dobré rodinné zázemie, obhajca navrhol súdu, aby jeho mandantovi vymeral miernejší trest a dal mu tak ešte šancu na nápravu. "Nehovorím, že si nezaslúžim žiadny trest. Zaslúžim, ale nie taký prísny, ako žiada pani prokurátorka," povedal na záver obžalovaný. Posledné slovo mal predseda senátu. Vyniesol verdikt, ktorým súd uznal Štefana G. vinným z tretného činu lúpeže, za ktorý mu naparil 5 rokov basy so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Tak obžalovaný, ako aj prokurátorka, boli s rozsudkom spokojní. Najprv Štefan a po ňom i jeho príbuzní, všetci spolu, so slzami v očiach ďakovali obhajcovi, ktorý za ich nepodareného brata a strýka poriadne zabojoval.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.