pobudnúť medzi najbližšími po MS hráčov do 20 rokov a v pondelok 10. januára s nimi oslávil svoje okrúhle dvadsiate narodeniny. Včera už zo Swechatu odlietal späť do Kanady, kde je členom tímu WHL Moose Jow Warriors sídliaceho v provincii Saskatchewan.
Radyho, ako Rasťa v klube nazývajú, draftoval Washington Capitals. Tento celok má svojich dvoch stabilných brankárov v NHL, troch s podpísanými zmluvami v nižších súťažiach a Staňa tvorí zatiaľ nezmluvnú dvojicu juniorov s ďalším mladým gólmanom.
"S Washingtonom som v kontakte a dva razy som už bol v lete v jeho kempe. Vlani mi už dávali návrh na podpísanie zmluvy, ale môj agent Alan Walsh mi poradil, aby som sa neponáhľal a počkal s potvrdením kontraktu ešte aspoň rok. Pred týmto ročníkom som sa pod vedením Petra Slaninu a Jozefa Lukáča pripravoval doma, bola snaha ma presvedčiť, aby som zostal v Košiciach, no pán Walsh tým nebol nadšený. Trval na mojom návrate a bol som radšej na očiach Američanov," rozhovoril sa sympatický mladík.
Vyjadril sa tiež, že je mu ľúto súčasnej situácie v košickom hokeji. Zamlada sníval predovšetkým o drese áčka VSŽ a preto mu nie je ani dnes ľahostajné, čo sa s ním deje. Nadanie a brankárske schopnosti ho dostali napokon ďaleko za šíre more, kde ako vravel, si často vybavuje v pamäti trénerov, ktorým vďačí za to, čo doposiaľ dosiahol. V prípravke to boli F. Reich, M. Gajdoš, V. Kanuščák, v hokejových triedach 5. 8. ročníka I. a J. Lukáčovci, v doraste R. Spišák, D. Kapusta, F. Kolláth, M. Jančuška a P. Slanina.
Brankárska šikovnosť Staňu sa prejavovala ešte v jeho rannom veku. Od vstupu do výberu Slovenska šestnásťročných je trvalo v reprezentácii. Už na predchádzajúcom svetovom šampionáte hokejistov do 20 rokov v kanadskom Winnipegu sa o ňom vážne uvažovalo. Prednosť síce dostali zvolenský Lašák a liptovskomikulášsky Križan. Tréner J. Filc navrhol, že môže zostať s kolektívom a Rasťo ponuku ochotne prijal. Napokon bol vzdialený iba päť hodín cesty z Winnipegu do jeho prechodného bydliska v Hoose Jow. Za striedačku povzbudzoval kamarátov a po turnaji sa tešil z ich tretieho miesta. Na nedávno skončených MS rovnakej vekovej kategórie sa už do užšej nominácie dostal, hoci po skončení podujatia sa až tak neradoval. A ak, trochu sa potešil, nuž azda len z toho, že Slovensko si udržalo svoju príslušnosť k A-skupine. K vystúpeniam SR vo Švédsku sa Rasťo Staňa vrátil úvahou:
"Vždy je veľmi dôležitý pre ďalšie účinkovanie na turnaji jeho úvod. V Kanade sme v prvom zápase zdolali Česko 3:2, tentoraz sme však s ním prehrali 2:5. Vstupný výsledok vždy poznačí atmosféru v kolektíve. Nasledovali dve stretnutia s Fínskom a USA, v ktorých sme za stodvadsať minút dali jediný gól, čo je v hokeji mizerne málo. Šancí sme napriek tomu mali ako maku, napríklad v súboji s Američanmi sme vynechali štyri nájazdy na ich bránku, dva razy sme do nej netrafili aj keď bola úplne odkrytá a päť minút pred koncom sme inkasovali rozhodujúci gól. Fíni vyrovnali na konečných 1:1 sedem minút pred záverečnou sirénou... Strácala sa pohoda, no neviem pochopiť, v čom bola tá naša strelecká nemohúcnosť."
Staňa odchytal tri celé duely - s Fínskom 1:1, USA 0:1, Kanadou 1:4 a jednu tretinu v prvom meraní síl s Ukrajinou, po ktorej sme prehrávali 0:2. Druhému gólu mohol možno zabrániť, ale Križana poslal tréner D. Žiška asi preto, aby privodil zvrat, čo sa, žiaľ, nestalo. Jediný zástupca košického hokeja si na severe Európy celkovo nepočínal zle. Svedčí o tom skutočnosť, že po zápas s USA boli vyhlásení za najlepších hráčov brankári z oboch strán - Di Pietro a on. Po skončení majstrovstiev bol ocenený organizátormi v trojici slovenského tímu spolu s Vydareným a Gáboríkom. Všetci dostali na pamiatku hodinky Seico.
V čase, keď čítate tento článok, je Rasťo už opäť na kanadskej pôde. Býva tam v rodine Laneovcov, tak ako ostatní chlapci, ktorí sú od inokadiaľ. Rozdelia ich do rodín, tie sa nimi potom môžu popýšiť, ale zároveň sa o nich všestranne starajú. Staňa preto dostáva od klubu akurát 240 kanadských dolárov, ako vreckové. V jeho prvej zámorskej sezóne ich bolo ešte menej, iba 200. A ani hráčov radi nepúšťajú počas súťažného obdobia do Európy. Radšej zaplatia cestu a pobyt v Kanade rodičom. Tak sa dostal za synom otec Ambróz, kedysi tiež brankár, lenže vo výkonnostnom futbale. Staňa senior na výlet za "veľkú mláku" takto spomína:
"Bol som tam tri týždne a bol som milo prekvapený, ako je o Rasťa postarané. Má zabezpečené všetko na to, aby mohol hokejovo rásť a nezabúda sa ani na výchovnú stránku. Rodina Laneovcov sa o neho stará, ako o svojho syna a preto som jej členov pozval k nám na Slovensko. Prisľúbili, že prídu tohto leta. Už sa na nich teším."
Keď bol Rastislav Staňa prvý raz v kempe Washington Capitals a mal problémy s americkou angličtinou, pomáhal mu Peter Bondra. Mal k nemu kamarátsky vzťah a veľmi si cení, že po jednej spoločnej večeri všetkých, ktorí boli v kempe, ho pozval do inej reštaurácie, kde mu okrem Petra tvorili partiu Zedník, Pivoňka a Bulis. Tohto roku pred nasledujúcim ročníkom NHL už chce podpísať zmluvu s Capitals. Potrebuje však veľa na sebe pracovať. Uvedomuje si totiž, že ani štyri roky, počas ktorých sa učil doma angličtinu, mu na zvládnutie tohto jazyka nestačilo. A podobne je to s hokejom. Teraz už dobre konverzuje a verí, že aj v bránkovisku sa stane pánom situácií, aké tento rýchly šport prináša.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
