Františkovi Š. z obce Biel Najvyšší súd SR. Súd ho uznal vinným z trestných činov vraždy a porušovania domovej slobody, ktorých sa dopustil počas skúšobnej doby podmienečne uloženého trestu, ako obzvlášť nebezpečný recidivista.
Ako sme už písali, 17. marca 1998 v čase okolo 20.30 hod. vnikol František Š. v ťažkom stupni opitosti do domu 89-ročnej Zuzany B. z Kašova, okr. Trebišov. Najpv rozbil sklo na vchodových dverách a zvnútra ich odomkol a to isté zopakoval i s dverami do spálne, kde bola majiteľka domu. Čo sa tam odohralo, vie najlepšie hlavný aktér krvavého hororu.
"Vedel som, že stará pani je hluchá ako poleno. Povedal mi to kamarát Stano, s ktorým sme boli spolu na protialkoholickom liečení. Od neho som tiež vedel, že žije sama a doma má vraj 200 tisíc. Presne mi popísal, kade vojdem, kde čo je. Chcel som len peniaze, nechcel som ju zabiť. Keď som ich od tej starej ženy pýtal, nepočula ma. Nahnevalo ma to a udrel som ju päsťou do tváre až spadla. Prosila ma, aby som ju nezabíjal, volala o pomoc. To ma ešte viac rozčúlilo a preto som jej strčil do úst, do hrdla kolík, aby sa zadusila a viac sa už netrápila. Prehľadal som dom a našiel som 4000 korún. Vrátil som sa k starej panej, stále žila, hýbala sa, trápila sa... Vzal som zo stola kuchynský nôž a vrazil som jej ho celý do hrude. Vykopla nohami a prestala sa hýbať. Nevedel som z nej nôž vytiahnuť, preto som jej stúpil nohou na kr k a až tak som ho vytiahol. Vyzliekol som ju, ale neviem prečo..." opísal hrôzostrašný čin František Š. v prípravnom konaní.
Ako z jeho rozprávania ďalej vyplynulo, nezobral nohy na plecia, ale utrel nôž, ktorým vraždil, ešte raz prehľadal celý dom, ale žiadne peniaze sa mu už nájsť nepodarilo. Zobral si dve fľaše zaváraných uhoriek, masť, a takto vystrojený odišiel ku kamarátovi Stanovi. Toho však mama zaprela a preto šiel za ďalším kamarátom Milanom. Aj u neho mu otvorila mama. "Povedal som jej, že som odkrágľoval starú. Bol som zakrvavený, dala mi lavór, aby som sa umyl. Odkrojila mi kus slaniny a chlieb. Zaplatil som jej za to 50 korún, za dve stovky som od nej kúpil hodinky a dal som jej ešte tisícku, aby bola ticho," tvrdil obžalovaný pred súdom. Nadránom odcestoval do Košíc a potom do Trebišova, kde sa stretol s Imrom K. Len čo prišiel domov, vyzdvihli si ho policajti.
Zuzanu B., ktorá nemala deti, našla v dome obrátenom hore nohami pani Anna, ktorá sa o ňu starala. "Niesla som jej večeru a našla som ju v zadnej izbe. Všade bola porozhadzovaná slama zo slamníkov, na ktorých spala. A z tej slamy trčala jej ruka a hlava... Utekala som k susede...," vypovedala svedkyňa. Okrem nej defilovala pred súdom celá plejáda svedkov. Bol medzi nimi aj Stano, ktorý mal obžalovanému ukázať dom starej panej. "Nič som mu neukazoval, bol som opitý, preto som šiel domov. Matka ma upozornila, že Fero u nás nemôže nocovať, preto som zobral tašku, ktorú si u nás nechal a odniesol som ju k Milanovi D. On tam však nebol a tak som odišiel do obchodu, kde som si vypil na "borg"presviedčal súd svedok. "Klame," reagoval na Stanovu výpoveď obžalovaný a trval na tom, že tip na starú pani mu dal práve on. Takisto reagoval aj na výpoveď Anny D., ktorá poprela, že si u nej umýval ruky, alebo že by sa bol zmienil o vražde.
Obžalovaný sa v prípravnom konaní k vražde priznal, no pred súdom kľučkoval a vyhováral sa na "zelenú tmu". Po občerstvení pämäti a prečítaní jeho výpovedí pred vyšetrovateľom pripustil, že to tak mohlo byť. Podľa zistení súdnych znalcov, mala však smrť vetchej starenky ešte dramatickejší priebeh, ako ho opísal. Nasvedčovali tomu tržnozmliaždené rany na perách a vo vnútri úst, ktoré boli s veľkou pravdepodobnosťou spôsobené polenom, čo sa našlo na mieste činu. Krvné výrony a tržné rany v oblasti pošvy a konečníka hlboké 1,5 až 5,5 cm, ale i prekrvácanie mäkkých tkanív malej panvy, boli podľa znalcov spôsobené tupým predmetom, ktorý bol zasunutý do pošvy a konečníka. Tieto poranenia mohol spôsobiť pohlavný úd, rukoväť noža, drevená tyč a podobne. Zraňujúcim predmetom mohol byť aj zaistený kuchynský nôž... Ako smrteľné však znalci hodnotia poranenie srdca a hrudnej srdcovnice, po ktorom život Zuzany B. by už nedokázala zachrániť ani okamžitá lekárska pomoc.
Zo záverov psychiatrov a psychológov vyplynul záver, že u obžalovaného ide o psychopatickú osobnosť s asociálnymi rysmi, so zvýšenou agresivitou, citovou plochosťou až tuposťou. Je chronický alkoholik na rozhraní III. až IV. vývojovej fázy. Požitím alkoholu sa jeho agresivita zvyšuje. Je nepriateľský, citovo tupý. Prognóza prevýchovy sa znalcom javí nepriaznivo vzhľadom na gradáciu stupňa spoločenskej nebezpečnosti v súvislosti so spáchanou trestnou činnosťou, keď začal krádežemi, potom prišla lúpež a nakoniec brutálna vražda. Znalci však jednoznačne nevylúčili ani to, že by František Š. mohol žiť normálnym životom, ale len v "skleníkových" podmienkach. Teda, keby podstúpil liečenie a navždy prestal s pitím. Obžalovaný takú vôľu prejavil viackrát, no zakaždým zlyhal. On sám si to však nechce priznať. Po uznaní viny v zmysle obžaloby, sa proti verdiktu súdu odvolal. Najvyšší súd ho vo výroku o treste zrušil a nariadil doplnenie dokazovania opätovným výsluchom znalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie. Na ich záveroch sa však nič nezmenilo ani po pribratí ďalšieho znalca z odboru psychológie, ktorého sa obžalovaný veľmi vehementne dožadoval. A tak aj druhý verdikt Krajského súdu v Košiciach znel 20 rokov basy, teda výnimočný trest. František Š. opäť využil svoje právo a proti rozhodnutiu sa odvolal na Najvyšší súd SR. Tam ale tiež neuspel. Odvolací súd jeho odvolanie zamietol ako neodôvodnené. To znamená, že František bude mať za mrežami more času na spytovanie svedomia a rozmýšľanie o tom, ako naloží so svojim životom po odpykaní trestu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
