Keďže veriteľmi zvolená rada mala v pláne podobné stretnutie zorganizovať na budúci týždeň po získaní čerstvých informácií z polície, v podstate na včerajšom stretnutí nemala čo nové povedať ostatným veriteľom. Organizátor celej akcie však to, čo na srdci mal, povedal. Snažil sa prítomných asi dvesto ľudí presvedčiť, aby sa spoločne pustili do podnikania a vlastnými silami si zarobili na vrátenie investovaných peňazí.
Návrh veriteľov vôbec nezaujal. Na podnikanie je totiž potrebný vstupný kapitál, na ktorý sa veritelia poučení nedávnymi skúsenosťami nemajú chuť poskladať. V skrachovanej firme nie je prakticky žiadny majetok, ktorý by sa dal zhodnotiť a pretransformovať na kapitál potrebný pre rozbeh podnikania. Navyše ťažko si predstaviť firmu, ktorá by mohla efektívne fungovať, ak jej spolumajiteľmi bude niekoľko stoviek ľudí. Štefan Eštók sa snažil svoju filozofiu podnikania postaviť na tom, že sa bude podnikať v doterajších priestoroch firmy Móda-Raj. Lenže aj tie sú iba v prenájme od Okresného úradu Košice II, ktorý z dôvodu neplatenia nájomného odstúpi od nájomnej zmluvy a v zmysle platných právnych noriem vypíše na prenájom, resp. predaj priestorov verejnú súťaž. Kto dá viac, ten priestory dostane. Navyše Š. Eštók nemá vypracovaný riadny podnikateľský zámer a keby ho aj mal, okrem potrebného štartovacieho kapitálu je nevyhnutné počítať aj s návratnosťou investícií, ktorá je obvykle dlhodobejšieho charakteru. V žiadnom prípade teda nemožno dúfať vo vrátenie vkladov poškodeným v priebehu roka či dvoch. Filozofia spoločného podnikania na včerajšom stretnutí teda veriteľov nepresvedčila.
Jediným konkrétnym výsledkom zhromaždenia poškodených je otvorený list, ktorý chcú veritelia poslať poslancom parlamentu aj príslušným ministerstvám. Okrem majiteľov firmy práve štát veritelia obviňujú z toho, že prišli o svoje peniaze. Korunu tomu všetkému nasadil jeden z poškodených vyhlásením: "My sme neinvestovali peniaze do Módy-Raj, aby sme sa nabalili na úrokoch, ale aby sme podržali tento štát. A ten nás vôbec nechráni," vyhlásil. Skutočne dosť ťažko si predstaviť, ako investície peňazí do súkromnej nebankovej inštitúcie môžu podržať tento štát a skutočne je ťažko uveriť, že niekto do nej vložil peniaze nie kvôli 50-percentným úrokom, ale v záujme akéhosi verejného blaha. Pravdou je, že naša legislatíva bola veľmi benevolentná a veľkorysá k takejto podnikateľskej činnosti a že vyberať od ľudí stomiliónové vklady mohli fyzické osoby, či eseročky so základným imaním dvestotisíc korún. Každý človek je však strojcom svojho šťastia a musí si sám zvážiť, komu a za akých podmienok zverí svoje úspory. Ak má pocit, že zákon nechráni jeho vklad v nebankovej inštitúcii, predsa ho tam nemusí dať, ale môže si pre správu financií vybrať banku. Častokrát sme aj my opakovali základnú ekonomickú klauzulu, ktorú si mali potencionálni vkladatelia peňazí do nebankových inštitúcií uvedomiť - miera zisku sa rovná miere risku. Čím vyššie úroky nebanková inštitúcia ponúkala, tým vyššie bolo riziko straty peňazí. Veritelia Módy-Raj môžu viniť štát za to, že nesprísnil zákony, ale musia si uvedomiť, že ich nikto nenútil vložiť peniaze do nebankovej inštitúcie. A keď sa už tak rozhodli, nemôžu žiadať, aby im štát ich stratu uhradil. Veď to by znamenalo, že ich stratu vyplatia ostatní daňoví poplatníci, ktorí sa uspokojili s úrokmi v bankách. Síce podstatne nižšími, ale aj podstatne istejšími.
Nervozita veriteľov Módy-Raj stúpa v týchto dňoch preto, lebo Ján Lanák, ktorý už skrachovanú firmu odkúpil od Lobelovcov za smiešnych 240 tisíc, sľúbil veriteľom do konca minulého roka vrátiť ich vklady. Poškodení sa dali učičíkať sľubmi a tak prepásli jedinú možnosť vrátenia aspoň minimálnej časti svojich peňazí - konkurz. Keby boli totiž už v lete dali firmu do konkurzu, z predaného majetku sa im mohla vrátiť časť peňazí. Prijatím Lanákovho sľubu mu však dali prietor na manévrovanie, ktorý bohate využil a záložne Módy-Raj previedol na prešovský M-Invest, pôvodne tiež patriaci Lobelovcom. Neskôr sa aj M-Invest dostal do problémov a tak sa záložne previedli ďalej na istú bratislavskú firmu. J. Lanák vyhlasoval, že prevodom záložní vlastne len vrátil požičané peniaze, v takom prípade však potom bol uprednostnený veriteľ M-Invest pred tými veriteľmi, ktorí zverili firme vlastné peniaze. To by sa v prípade konkurzu nebolo mohlo stať.
Jediné, čo veriteľom ostáva, je podať podnet na začatie konkurzu, aj keď pravdou je, že vo firme už nie je prakticky žiadny majetok a aj pohľadávky ostali väčšinou len tie ťažko vymožiteľné. Na druhej strane môžu apelovať na políciu a vyšetrovateľov, aby čím skôr prípad uzavreli. "Polícia však tvrdí, že nevrátenie pôžičky nie je tretsný čin. A my sme mali uzavreté zmluvy o pôžičke," informoval člen rady veriteľov.
Na to, aby polícia mohla majiteľov firmy, či už Lanáka alebo Lobelovcov, obviniť z trestného činu podvodu, potrebuje najskôr celý prípad zdokumentovať. Viac informácií sa k veriteľom dostane na najbližšom stretnutí, ktoré už bude organizovať rada veriteľov a ktoré sa uskutoční s najväčšou pravdepodobnosťou na budúci týždeň v stredu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
