na mimoriadne oslavy. Vraj máme nové milénium. Nepopieram, že mi omnoho pozoruhodnejšia pripadá zmena z roku 1999 na 2000 ako z 2000 na 2001, ale mám sedemnásť rokov. Nemám chuť lúčiť sa s nejakým miléniom, a ani niekomu želať, aby to ďalšie prežil šťastne. Veď si z neho pamätám ledva posledných desať rokov a budem rada, ak sa mi z ďalšieho podarí prežiť aspoň päťdesiat. Navyše sa očakáva, že rovnaká hystéria zavládne aj o rok, lebo sa začne logické tisícročie. To "tohorokuzačínajúce" bolo totiž magické... Ešte že ľudia majú tak bujnú fantáziu na hľadanie dôvodu osláv. Muži si údajne liečia alkoholom komplexy menejcennosti ale odkiaľ tá davová hystéria?
Mimochodom, fakt neviem, čo oslavovať. Mám síce štatút rodeného negativistu, ale ani pri všetkej konsolidácii môjho optimizmu sa mi nedarí nájsť niečo pozitívne. Klesli dane z príjmu. Hm, smola, nemám príjem (ale za tento článok budeš mať honorár, čo už aj podľa mojich skromných výpočtov je príjem zdanený desiatimi percentami - pozn. Neviditeľného). Zdražel alkohol. Našťastie, nepijem ani nefajčím. Vraj budú znižovať stavy učiteľov. To by ma potešilo, keby to nebolo vykompenzované zvyšovaním úväzku a keby som toho roku nemala v pláne maturitu. Obávam sa, že sa nič nezmení ani v politike a súčasných hádok o nezmysly mám už akurát tak po krk. Tuším, že vo svete sa nemôže stať nič lepšie než to, že sa nestane nič. Nová môže byť len ďalšia nezmyselná vojna. Poďme však na naše rodné Slovensko.
Možno skrachujú Slovenské elektrárne a možno si SPP dá urobiť propagačnú kampaň o svojom definitívnopm kolapse. Rómovia sa nám postarajú o vízové povinnosti kade tade v EÚ. Ale to ma asi ani netrápi, málokto má dnes peniaze na pôžitkárske cestovanie. Lístok na MHD v Košiciach vraj má zdražieť na desať korún. Ďakujem pekne, radšej budem chodiť peši a na väčšie vzdialenosti taxíkom - viac sa to oplatí, než sa nechať ráno rozdupať v dopravnej špičke. Ak som sa tomu vyhla dnes, zajtra už také šťastie mať nemusím. Čo ešte bude nové? Zrejme sa budem spamätávať zo psychickej traumy spôsobenej mnou donedávna obdivovaným Petrom Breinerom. Najprv som v jeho poslednom Javorovom liste zistila, že nemá šajnu o zväčšovaní objemu vody v pevnom skupenstve. Tým zrúcal moje ideály a ešte to umocnil oznamom, že do týždenníka, ktorý som si kupovala najmä kvôli nemu, už bude prispievať len každý druhý týždeň, a aj to v okresanom rozsahu.
Nič nie je tak ako by malo byť. A aby sa nepovedalo, ministerstvo školstva najnovšie rozhodlo o experimentovaní s celoštátnou maturitou. Hádajte, koho to postihne, ak nie terajších štvrtákov? No predsa ešte piatakov z päťročných stredných škôl...
Nuž, zdá sa, že pokiaľ V. Mečiar prežije v plnom zdraví, nevyhlásia sériu mimoriadnych stredoškolských prázdnin, nezlepší sa ekonomická situácia a jedinými fungujúcimi zákonmi budú tie Murphyho, najpotešujúcejšou udalosťou tohto roka bude repríza vítania nového milénia. Želám vám všetkým veľa šťastia. Nech sa vám splní to najlepšie, ale ak smiem nesmelo poradiť, buďte pripravení na najhoršie. Aspoň vás nič nesklame.
Autor: Marcela SISÁTKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
