naliehania, aby sa správalo voči tamojšiemu civilnému obyvateľstvu humánnejšie mu nie sú práve po chuti. A vôbec, celá Amerika a Clinton idú už ruskému prezidentovi Borisovi Jeľcinovi, ako sa zdá, poriadne na nervy. Idú mu na nervy až tak, že neváhal použiť demonštráciu sily, aká sa používala v časoch studenej vojny. Clintonovi odkázal, aby si uvedomil, že Rusko je krajina disponujúca kompletným jadrovým arzenálom a prečo by potom celému svetu mali diktovať len Spojené štáty? Vôbec nie je podstatné prihliadať na ekonomickú situáciu Ruska a na to, čie peniaze sa tejto krajine pomáhajú ešte ako tak držať nad vodou. Jeľcin, či už je naozaj senilný alebo nie, mal v podstate pravdu. Nič sa nezmenilo. Mať hrubú silu znamená v tomto svete mať moc. Tento svet, ktorý sa vždy pokrytecky tváril ako veľmi mu záleží na rozume, umení, ľudskosti, kráse, estetike, v skutočnosti vyzerá ako zviera poháňané tými najnižšími pudmi. Dve veci, s ktorými sa človek najčastejšie stretáva sú sex a násilie. Ale človek, snažiac sa vyzerať lepší pred samým sebou, zahalil nízky rozmnožovací pud do pláštika lásky a v tejto podobe ho dennodenne ospevuje a snaží sa ho dokonca podložiť nejakým hlbším zmyslom. Násilie, najúbohejší to prostriedok na presadenie svojich cieľov, zasa zidealizoval a zromantizoval v predstave vojny ako miesta, kde "pravý" muž ukáže svoju silu a česť. A vyvstávajúc z týchto civilizačných základov človeka a jeho neuveriteľnej schopnosti presvedčiť seba samého pred vlastným svedomím i rozumom o logickosti a správnosti svojho presvedčenia a dôležitosti ním vytýčených ideálov je jasné, prečo sme tu vždy mali a dlho mať budeme vojny, diktátorov, zbrane a iné rozkošné výdobytky zatiaľ striktne patriarchálnej spoločnosti. Polemizovať sa však dá i o otázke, či je to chyba, či je nám to na škodu. Nuž, odmalička sú deťom do hlavy vštepované zásady humanity a každý z nás už iste zistil, že trpieť nie je nič príjemné. Iba málokto želá prílišné utrpenie a bolesť iným a sebe už vonkoncom nie. A keďže vojna spravidla prináša utrpenie, takmer nikto si ju nepraje. Avšak jadrová vojna, vojna ohrozujúca existenciu ľudstva, to by mohlo byť o niečom inom. Predstavme si použitie takého množstva jadrových zbraní, že ich výbuch by absolútne celé ľudstvo usmrtil v zlomku sekundy, čiže nikto by netrpel. Bola by to, obrazne povedané, eutanázia vo veľkom. Žiadne utrpenie by už pre ľudí neexistovalo, lebo ani ľudstvo by už neexistovalo. Samozrejme, málokto by s realizáciou takéhoto projektu súhlasil, veď i samovražda je síce najjednoduchším, no krajným riešením. Prečo si ľudia tak veľmi vážia život prinášajúci im zväčša utrpenie a starosti? To je predsa tiež len obyčajný pud, pud sebazáchovy a ľudia sa života ešte dlho budú urputne držať. A napriek tomu vojny, zbrane, diktátori... Človek je zdá sa ten najschizofrénickejší tvor akého poznám.
Autor: Linda Klanicová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.