posilvestrovského dialógu. Dáte mi určite za pravdu, že to je v súčasnom období asi jediná konverzačná téma mnohých rozhovorov. Veď to sami poznáte... Jeden bol tam, druhý niekde inde a každý z nich stváral niečo celkom iné. Teda si to aspoň myslím...

Podľa rôznych to princípov typu: "kde, ako, s kým, (vypadáva kedy - predsa 31. decembra, nie?) od - do" a všelijako podobne by sa dala oslava Silvestra rozdeliť na niekoľko ukážkových modelov.

Celkom prvým, tzv. klasickým je "doma s rodičmi". To znamená zhruba toľko, že počas celej celučičkej noci človiečik, zväčša domáckeho prípadne rodinného "mama" alebo "tata" typu sedí doma na gauči (vedľa neho rodičia), plní sa rôznymi slanými pochutinami a nalieva nejakou tou kolou. Spoločnosť mu okrem už spomenutej dvojice môžu robiť i súrodenci, no najdôležitejším faktorom ostáva televízny prijímač a jeho silvestrovský zábavný program. Ako aj v ostatných modeloch ostáva zachované polnočné pitie, v tomto prípade skôr "oblizovanie" šampanského. Po celom tomto niekoľko hodinovom procese si jedinec umyje zúbky a ide niečo po polnoci spinkať.

Ďalším v poslednej dobe obľúbeným typom silvestrovskej zábavy je tiež sedenie doma, no s tou dôležitou obmenou, že vám spoločnosť nerobia rodičia a súrodenci, ale rôzna to zberba priate-ľov/liek a kamará-tov/tiek. Zábava sa teda vo svojej podstate veľmi líši od modelu jedna. Síce ste doma, no počúvate nahlas zapnutý magnetofón, jete síce chipsy, no popíjate vínko, poprípade nejaké to "ostrô". V horších prípadoch dochádza k častej návšteve najmenšej miestnosti v byte za účelom..., alebo sa vám podarí vyliať nejaké to červené vínečko na koberec, podpáliť prskavkou celý byt... Základom však je, že ste sa bavili tak, ako ste sami chceli a bláznili sa celú noc aždo rána bieleho. A potom ste to mohli všetko poupratovať, lebo prídu vaši...

Podobne prebiehajú aj oslavy Silvestra na rôznych chatách v horách, až na to, že tam nemusí byť televízor, rádio, magnetofón, prípadne ani samotná elektrina, sociálne zariadenie s dvoma 00 a tak sa behá hore - dole po snehu do lesa... Má to však svoje osobité čaro.

V mestách sa udomácnilo hlavne tzv. "hromadné oslavovanie posledného dňa v roku". Ľudia sa teda bez rozdielu toho, či onoho stretnú večer na námestí, mrznú , spievajú si, usmievajú sa do televíznych kamier, popíjajú ... O dvanástej v davovej psychóze vrieskajú a radujú sa z toho, že oslávili v ročnom predstihu príchod nového milénia a začal sa ten údajne prelomový rok s troma nulkami. Prinajhoršom sa im môže stať asi to, že ich niekto udupe, hodí po nich šampusovú sklenenú fľaštičku, alebo im niečo odtrhne za pomoci delobuchu, petárd a podobných rachotiacich srandičiek... Tí, čo sa cítia lepšie, teda aspoň po tej finančnej stránke, sa môžu vybrať osláviť príchod tej 2000-ky aj niekde do zahraničia... Veď taký New York, Londýn, alebo Paríž, to sú skutočné mestá na masové státisícové oslavy, či nie? Jedno však, samozrejme okrem omrzlín, ostáva. Pocit spolupatričnosrti so všetkými prítomnými.

A celkom na záver sa môžu tí, ktorí sa cítia tiež vo veľmi dobrej finančnej situácii za nejakú tú tisícočku (+, - najakú tú stovečku) ísť pozabávať do nejakého lepšieho podniku, kde si spapkajú kapustnicu, prípadne objedia švédske stoly, vypijú šampusík, pozrú si striptíz a... Pôjdu domov.

Nech už sme ten uplynulý Silvester oslávili tak, či onak, s tými, i onými osôbkami jedno sme mali asi všetci spoločné: popolnočnú krátku ilúziu radosti, ktorá postupne utíchla s ohňostrojmi a petardami. Veď čo už, jediné, čo bude naozaj nové je to, že si budeme musieť zvyknúť písať namiesto jednotky a deviatok dvojku a nulky... A ešte snáď radovať sa z toho, že neprišiel ten očakávaný koniec sveta... Možno nabudúce (ak nejaké bude).