a ľudia sa zabávali tak, ako nikdy predtým. Najväčšie a najznámejšie mestá celého sveta akoby medzi sebou súperili, kto pripraví lepšiu silvestrovskú zábavu. Veď, čo si budeme nahovárať, išlo tu aj o biznis. Alebo, žeby iba oň?
Jedno z najväčších kultúrnych centier Európy - Paríž sľubovalo návštevníkom tú najlepšiu zábavu. Pravdou však je, že aj keď sa nič neoslavuje, sľubuje toto mesto veľký kultúrny zážitok všetkým jeho návštevníkom. Samozrejme, nič nie je zadarmo. A preto mnoho Parížanov živia práve celoročné prívaly turistov. Preto som aj ja, ako mnoho iných, predpokladal, že keď zarábajú toľko peňazí, bude silvestrovský Paríž stáť za to, aby som sa tam išiel pozrieť.
Čo ma zaujalo ako prvé, bola nádherne zelená tráva a oproti Slovensku dosť vysoké teploty. To sa samozrejme odrážalo aj na obliekaní Parížanov. To som si všímal veľmi podrobne, veď nezaoberať sa tým, by bolo v takomto "hniezde" módy hriechom. Snáď ani jednu "domorodkyňu" som tam nezahliadol v zimných topánkach. Len lodičky, či akési nasúvacie "ťapky" bez opätku. Muži aj ženy sa obliekajú veľmi pekne, aj keď dosť stereotypne. Prevláda, ako inak, čierna a sivá farba. Málokoho tam máte možnosť vidieť v športovom oblečení. Prevláda tam totiž elegantná móda. Z cudzincov ma v obliekaní najviac zaujali Japonci. Tí svojím vkusom predbehli možno aj Parížanov.
Inak sa po Paríži "hemžilo" množstvo Poliakov, Nemcov, Talianov, no začuť sa dala aj slovenčina či čeština.
Ceny v centre Paríža sú pre priemerne zarábajúceho Slováka závratné. Len pre predstavu, za toaletu zaplatíte v prepočte asi 20 korún, za kávu či cigarety asi 120 korún, za naplnenú bagetu 140 korún, pohľadnicu kúpite od 6 do 60 korún a za menu v priemernej reštaurácii "zacvakáte" od 1400 do 2000 korún.
No poďme na Silvester. Paríž toho sľuboval veľa, no nie všetky sľuby splnil. Na vine bola aj ničivá víchrica, ktorá zničila nielen tisícky stromov v záhradach vo Versailles, stovky billboardov, ale aj značne poškodila aj vianočnú výzdobu a znefunkčnila niektoré zo silvestrovských atrakcií. Silnému vetru padli za obeť laserové hodiny odpočítavajúce posledné sekundy roka, ktoré mali byť premietané na oblohu od Víťazného oblúka, kde sa spája dvanásť boulevardov. Dvanásť ulíc - dvanásť čísel na hodinách. Výborný nápad, však príroda mu asi veľmi naklonená nebola. Ďalšími atrakciami, ktoré mali byť najlepšie pozorovateľné z toť známeho Champs Elysées, bolo 24 ruských kolies. Dvanásť plátených po polnoci zhorelo, každé z ostatných bolo samo o sebe divadlom, kde sa bolo treba zastaviť a vôbec pochopiť "co tím chtěl básník říci". Mne to pripomínalo košického Bocatia. No predrať sa miliónovým davom a popozerať si všetky kolesá bolo v nadľudských silách. Tí, čo sa rozhodli oslavovať na Champs Elysées boli však sklamaní. Niekedy akolo jedenástej hodiny dokonca zaštrajkovala výzdoba na stromoch a... zhasla. Čo bolo však úplne nepochopiteľné, žiadne odpočítavanie. Podaktorí ľudia ani nepostrehli, že už je tu ten magický rok 2000. Jediným signálom, že ľudstvo vstúpilo do ďalšieho roka, boli slabé záblesky ohňostroja z Eiffelovej veže, kde mimochodom prívítala Nový rok aj moja maličkosť.
Každé miesto, z ktorého sa dala pozorovať Eiffelovka, bolo "totálne" zapratené ľuďmi. Tu sa dalo veľmi dobre pozorovať, ako sa ten - ktorý národ zabáva.
Nedaleko mňa sa zabávala skupina Juhoslovanov, ktorí či na zahriatie, alebo pre pozdvihnutie nálady, oslavovali s fľaškou v ruke. No aby som povedal pravdu, nezostali pri jednej. Bolo mi ich trochu ľúto, pretože pochybujem, že si niekto z nich na niečo pamätal.
Kaďže ako všade na svete, aj tu si všetci podonášali rôzne prskavky, ohňostroje, či petardy, spolu s mojimi kamarátmi sme sa postavili vedľa pravej francúzskej rodinky s dvoma deťmi predškolského veku s istotou, že tu sa nám nič nestane. Mýlili sme sa, pretože krátko pred polnocou rozbalila starostlivá mamička tašku, v ktorej mala munície možno viac ako slovenská armáda dokopy. No prežili sme bez ujmy na zdraví.
Asi tridsať sekúnd pred polnocou začala Eiffelovka svoj "pyrotechnický balet". Začala najskôr odspodu iskriť. Vyzeralo to, akoby do nej pustili 220 voltov. Keď odbila polnoc, začalo sa šesť minút nezabudnuteľného zážitku.
Všetci tí, ktorí sa rozhodli, že strávia Silvester na Champs Elysées, nakoniec závideli tým spod Eiffelovky.
Najhorší zážitok z tohto super výletu, bola cesta spod Eiffelovky na Champs Elysées. Vznikla akási davová psychóza a bol som naozaj rád, že som z toho vyviazol živý a zdravý. Kebyže sa neudržím na nohách, zostane po mne iba malý mastný fľak.
Dosť zaujímavá bola aj prechádzka Parížom po tej "osudnej" noci. Trávniky v parkoch mi, neviem prečo, pripomínali Woodstock. Jednoducho povedané, tony a tony odpadkov.
Keby som mal celý tento výlet zhodnotiť, bol to nezabudnuteľný zážitok na celý život. Ale povedali sme si, nabudúci rok do hôr medzi štyri steny.
Autor: Josef RABARA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
