Košiciach, sa podľa včerajšej informácie z Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Prešove vrátilo v stredu 12. januára na územie SR. Prišli cez priechod na slovensko-poľskej hranici v Plavči, okres Stará Ľubovňa, v medzinárodnom rýchliku R-381 Krakovia idúceho z Poľska. Pred pár týždňami rovnakým priechodom sa vybrali tranzitom cez Poľsko do Dánska a tam požiadali o politický azyl. Neudelili im ho, umiestnili ich do utečeneckých táborov a 10. januára vyhostili.
Ako uviedla hovorkyňa KR PZ Magdaléna Fečová, takéto záznamy v policajnom bulletine sa v poslednom období opakujú. Naposledy 8. januára o 03.30 h prišli až dve skupiny Rómov rovnakým hraničným priechodom a rovnakým vlakom, jedna zložená z 12 dospelých a 18 detí, druhá z 9 dospelých a 11 detí. Obe vyhostili z Dánska 6. januára po neúspešnom žiadaní o politický azyl. Dňa 7. januára rovnako cez Plaveč prišlo 21 dospelých a 14 detí rómskeho pôvodu, tých z Dánska vyhostili 4. januára.
Bližšie nešpecifikovaný počet Rómov z Michalovského okresu odišiel v stredu do Fínska. Podľa predbežných informácií odišla asi dvanásťčlenná skupina rodiny Kináčovcov z Malčíc, asi päťčlenná rodina z Bánoviec nad Ondavou, jedna rodina z Pavloviec nad Uhom a asi dve-tri rodiny z Michaloviec. Pravým dôvodom odchodu týchto Rómov zo Slovenska sú zlé podmienky "na prežitie", absolútne beznádejná situácia pri hľadaní zamestnania i zrušené sociálne dávky, uviedol včera pre TASR podpredseda Rómskej inteligencie za spolunažívanie v Michalovciach Ivan Tokár, ktorý tesne pred odchodom hovoril s rodinou Kináčovcov.
"Na najväčšie pohoršenie rómskej populácie, ktorá žije často pod hranicou životného minima, boli udelené odmeny členom vlády. Tie mohli aspoň sčasti vykompenzovať znížené sociálne dávky pre chudobných Rómov," konštatoval Tokár. Ako ďalej dodal, teraz už odídenci tvrdili, že konajú tak, "aby prekazili vláde, ktorá sa o nich nestará, vstup do Európskej únie".
Na Obecnom úrade (ObÚ) v Pavlovciach nad Uhom TASR potvrdili, že majú vedomosti o pripravovanom odchode jednej rodiny, či však odišla, potvrdiť nevedia. Pracovníčka ObÚ v Bánovciach nad Ondavou uviedla, že v ich obci naposledy bývala jedna rómska rodina pred dvoma rokmi a na ObÚ v Malčiciach o odchode Rómov nemajú žiadne vedomosti.
Chronológia vízovej povinnosti pre občanov SR
1999
24. február - Belgické kráľovstvo oznámilo, že neobnoví vízovú povinnosť pre SR v rámci Schengenskej dohody, ale skráti čas azylového pobytu pre žiadateľov z troch mesiacov na 30 dní.
1. júl - Fínsky premiér Paavo Lipponen naznačil, že exodus rómskych utečencov do Fínska by mohol ohroziť šance SR na vstup do EÚ a navrhol, aby Slovensko preverilo svoj spôsob správania sa voči rómskej menšine. Podľa oficiálnych zdrojov prišlo do Fínska od 24. júna vyše 400 Rómov. Celkový počet tak stúpol na takmer 700, čo je najvyšší počet utečencov zo SR v krajinách EÚ.
5. júl - Fínski predstavitelia uviedli, že ak sa nezníži počet rómskych žiadateľov o azyl, Fínsko pristúpi k jednostranným opatreniam a zavedie vízovú povinnosť pre občanov SR.
6. júl - Fínsko dočasne na štyri mesiace zaviedlo pre občanov SR vízovú povinnosť.
8. júl - Helsinské noviny Hufvudstadsbladet konštatovali, že už 11 rómskych žiadostí o azyl bolo zamietnutých a nikto zo slovenských Rómov, ktorí o azyl požiadali, ho nedostal. Žiadosti väčšiny z tisícky imigrantov budú vybavené rýchlo, pretože neboli adekvátne zdôvodnené.
26. júl - Nórsko zaviedlo kvôli rómskym žiadateľom o azyl dočasnú vízovú povinnosť voči SR. Podľa dostupných informácií v období, ktoré predchádzalo tomuto dňu, požiadalo o azyl v Nórsku 57 slovenských občanov.
27. júl - K tomuto dňu podalo v Nórsku žiadosť o azyl 68 občanov SR.
16. august - Belgické veľvyslanectvo informovalo, že v súvislosti s väčším počtom žiadateľov o politický azyl zo SR zatiaľ Belgicko neuvažuje o obnovení vízovej povinnosti pre občanov SR. Zvýšený počet žiadostí slovenských Rómov o udelenie politického azylu v Belgicku sa prejavil začiatkom augusta, keď ich podľa informácií MZV SR bolo 103.
30. september - Belgicko prijalo legislatívne opatrenia na zrýchlenie vybavovania žiadostí o azyl, pričom už zamietlo žiadosti 150 slovenských Rómov a očakáva sa, že ich celkove bude 500.
5. október - Na košickom letisku pristál špeciál z Bruselu so 74 slovenskými občanmi rómskeho pôvodu, ktorí sa po neúspešnom úsilí o získanie štatútu utečenca v Belgickom kráľovstve vrátili späť do vlasti.
31. október - Veľvyslanec vo Fínsku Emil Kuchár potvrdil ukončenie vízovej povinnosti pre občanov SR v predpokladanom termíne. Vedúci zastupiteľského úradu v Oslo Martin Sunal konštatoval, že vláda Nórskeho kráľovstva by nemala predĺžiť termín vízovej povinnosti pre občanov SR.
3. november - Predseda Výboru pre kontrolu európskej legislatívy Dolnej snemovne britského parlamentu James Hood a predseda Výboru pre európske spoločenstvá Hornej snemovne Sir Tordoff na rokovaní v Bratislave uviedli, že vízová povinnosť SR voči Veľkej Británii sa môže podľa nich zrušiť až po prijatí nového britského imigračného zákona, ktoré je možné očakávať až na budúci rok.
7. november - Prestáva platiť dočasná vízová povinnosť, ktoré pre občanov SR zaviedlo Fínsko a Nórsko.
30. november - Dánsko zaviedlo dočasnú vízovú povinnosť voči občanom SR, vzhľadom na narastajúci počet neodôvodnených žiadostí o politický azyl.
7. december - Nórske kráľovstvo obnovuje vízovú povinnosť voči slovenským občanov presne mesiac po jej zrušení.
2000
10. január - Fínske ministerstvo vnútra dalo ministerstvu zahraničných vecí odporúčanie, aby vláde navrhlo znovuzavedenie vízovej povinnosti pre občanov Slovenskej republiky na šesť mesiacov. Dôvodom je nárast počtu žiadateľov o azyl. Od zrušenia vízovej povinnosti ich je viac ako 200. Šesťmesačná lehota má slúžiť na prípravu novej azylovej legislatívy.
13. január - Fínsky kabinet rozhodol o zavedení šesťmesačnej vízovej povinnosti pre slovenských občanov počínajúc 15. januárom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
