opäť zasadol na trestnú lavicu Okresného súdu Košice I. Tento 27-ročný muž od začiatku vyšetrovania tvrdil, že je nevinný, lebo sa ničoho zlého nedopustil. "Ja som poškodených predtým vôbec nepoznal, ani nevidel. Na Slovensko som prišiel v kritický deň prvý raz a v ten istý deň ma zadržala polícia. Dal som im cestovný pas a oni povedali, že pôjdeme na políciu, aby som podal vysvetlenie. Zobrali mi odtlačky prstov a potom ma zavreli do klietky... Prišla si ma tam obzerať nejaká žena. Vtedy som ani netušil, že to má byť poškodená, pani K.," tvrdil obžalovaný.

"Bol to on", tvrdia unisono poškodení. "Má ten istý hlas, ako ten, čo sa mi predtým vyhrážal, že ak nezaplatím, budú sa so mnou baviť inak. Môžu mi vraj zobrať deti, odrezať im ucho alebo nos... Skončil so slovami, že prídu o dva týždne," vypovedala pani K. Nemala žiadne pochybnosti o tom, že jedným z nevítaných návštevníkov, ktorí sa votreli do jej bytu, bol obžalovaný. Na polícii ona, ale aj ďalší poškodený, Vladimír H. potvrdili, že muž, s ktorým mali dočinenia bol Vasiľ D. Jeho prešibanú spoločníčku sa však policajtom nepodarilo vypátrať a zadržať, preto sa pred súdom zodpovedá len Vasiľ.

Prvého skutku sa mal dopustiť na Staničnom námestí v Košiciach, kde sa "násilím a s nožom v ruke zmocnil pasu a mobilu Vladimíra H." , druhý a tretí paragraf si vyslúžil "za násilné vniknutie do bytu Hany K a jej vydieranie. A to v spolupáchateľstve so ženou, ktorú sa polícii nepodarilo zadržať. Uvedených skutkov sa mali dopustiť 10. februára lanského roka. Avšak na tvrdenie poškodených a ďalšieho svedka, ktorí ho spoznali, obžalovaný reagoval slovami: "Neviem, kto sú tí ľudia. Ja ich nepoznám.

"Bol to on. Zaklopal na dvere nášho bytu. Otvoril mu môj syn Jožko, ktorý na mňa zakričal, že ma niekto hľadá. Bola som v kúpeľni a prikázala som synovi zatvoriť dvere. Asi o 20 minút neskôr, u nás opäť niekto zaklopal. Išla som otvoriť. Pred dverami stála žena, ktorú som nepoznala, a za ňou postával mladý muž s blond vlasmi," vypovedala pani Hana. Dodala, že pri výťahu si všimla stáť ešte jedného, nakrátko vystrihaného tmavovlasého muža. Žena okolo štyridsiatky sa postavila medzi dvere, ktoré otvorila. Nečakane ju udrela rukou po hlave tak silno, že v predsieni spadla na zem. Potom, spolu s blonďákom vošli do bytu. Domáca pani mala čo robiť, kým sa jej votrelcov podarilo vystrnadiť. A to aj napriek tomu, že ona sama je Ukrajinka a na Slovensko sa prisťahovala v roku 1979. O takých krajanov však nestála. Rozlúčili sa s ňou so slovami: "1500 dolárov! Prídeme o dva týždne." Pani Hana bez otáľania siahla po telefóne a vyťukala číslo polície. Až potom vyšla pred blok, kde videla ako votrelci nastupujú do auta. S počudovaním zistila, že práve od neho odchádza jej známy, Vladimír H. Až o čosi neskôr na polícii zistila, že aj on sa stal obeťou tej istej "úderky", ktorá operovala v jej byte.

Vladimírovi sa v ten istý podvečer prihodilo niečo podobné. Aktéri boli vraj tí istí, len miesto činu bolo iné... Tento poškodený sa na pojednávanie nedostavil. Dlhodobo sa zdržiava na Ukrajine, a tak sa predsedníčka senátu rozhodla, že prečíta jeho výpoveď z prípravného konania. "Podvečer som zašiel do stávkovej kancelárie Formula, na ktorú som naďabil na stanici. Bola už tma, keď som odtiaľ odchádzal a len čo som vyšiel von, oslovila ma žena, ktorá hovorila po ukrajinsky. Zaujímala sa o to, či poznám Košice a či sa viem v meste dobre orientovať. Požiadala ma, či by som jej a priateľom mohol ukázať miesta, ktoré ich zaujímajú. Súhlasil som, šiel som s tou ženou a spolu sme nastúpili do bieleho VW Passatu, ktorý parkoval oproti železničnej stanici. Vzápätí z auta vystúpil blonďavý vyšportovaný muž, ktorý predtým sedel za volantom a prisadol si ku mne. Aj on sa ma na všeličo vypytoval, čo v Košiciach robím, na čo som sem prišiel, či mám peniaze... Vysvetlil som mu, že do Košíc som prišiel z Ukrajiny len ako turista. Pýtal sa ma, kde bývam... Chcel som odísť a vtedy ma pravou rukou zozadu akoby objal a ľavou mi priložil k hrdlu nejaký ostrý predmet. Neviem, či to bol nôž, alebo britva, ale cítil som na krku ostrie kovového predmetu. Povedal: ´Davaj pasport!´ Tvrdil som, že žiadny nemám. Viackrát ma udrel po hlave a vytiahol mi z vrecka košele cestovný pas a mobil," vypovedal Vladimír H. To však ešte nebolo všetko. Ktosi z osádky auta trval na tom, že im musí ukázať, kde býva. Nechcel ich zaviesť na adresu, na ktorej prebýval a preto ich navigoval iným smerom. Prišli na Palárikovu ulicu a vtedy tí v aute vraj skonštatovali, že tam už raz boli. Vystúpili, zatiaľ čo Vladimír zostal sedieť v aute. Počkal, kým nezmizli v bloku a potom vystúpil z auta aj on. Kým prišiel k hlavnému vchodu, oni sa už vracali, rýchlo nasadli do auta a už ich nebolo. Darmo ich žiadal, aby mu vrátili pas a mobil. Ponáhľali sa, ako by im za pätami horelo. Ukrajinský turista prišiel o pas a mobil, no bol rád, že sa krajanov zbavil.

Natíska sa otázka, či obžalovaný klame, alebo či sa stala chyba. Zatiaľ, čo oni ho videli v policajnej klietke...

V cestovnom pase obžalovaného sa nachádzajú tri pečiatky z februára lanského roka z hraničného priechodu vo Vyšnom Nemeckom, ktorými sa vyznačuje prekročenie štátnej hranice - vstup na územie Slovenska. Chýbajú však pečiatky o výstupe. Z počítača, ktorý majú pracovníci colnice vo Vyšnom Nemeckom je zrejmé, že Vasiľ D. nemal v lanskom roku ani jeden výstup, teda, že cez uvedený hraničný prechod Slovensko neopustil. Keby mal "výstup", jeho cestovanie a prekročenie hraníc s motorovým vozidlom by nasnímala kamera a zaevidoval počítač. To sa však podľa slov riaditeľa Colnej pobočky vo Vyšnom Nemeckom, ktorý to overoval, nestalo. Obžalovaný sa pokúšal brániť tým, že použil iný hraničný priechod. Neuspel, pretože ani v jednom prípade nemal v cestovnom pase pečiatku, ktorá by jeho slová potvrdila a ani on sám sa nevedel rozpamätať, kadiaľ prechádzal.

Kým prokurátorka zotrvala na obžalobe a navrhla súdu uznať Vasiľa D. vinným, obhajkyňa obžalovaného poukázala v záverečnej reči na vážne procesné chyby, na základe ktorých žiadala, aby jej mandanta súd spod obžaloby oslobodil. Vychádzajúc z vykonaných dôkazov dospela k záveru, že došlo k zámene páchateľa skutku s niekým iným, pričom zdôraznila, že Vasiľ D. akúkoľvek vinu od začiatku popiera argumentujúc tým, že poškodených nikdy nevidel. Obhajkyňa upriamila pozornosť súdu aj na to, že nemal motív pre konanie, z ktorého je obžalovaný. "Trvám na tom, čo som už povedal. Som nevinný, nič som neurobil, poškodených vôbec nepoznám," vyhlásil na záver pojednávania obžalovaný.

Po dlhej porade trestného senátu, vyniesla jeho predseníčka verdikt, ktorým súd uznal Vasiľa D. vinným z trestných činov lúpeže so zbraňou, porušovania domovej slobody a vydierania. Uložil mu úhrnný trest 5 rokov basy so zaradením do prvej najmiernejšej- nápravnovýchovnej skupiny a vyhostenie z územia SR. Ako odznelo v zdôvodnení rozsudku, obžalovaného jednoznačne "opoznala" a zo spáchania skutku usvedčila poškodená a aj ďalší svedok, ktorý sa dlhodobo zdržiava na Ukrajine. Absencia pečiatok o "výstupe" v jeho pase nasvečuje tomu, že Slovensko neopustil, ale u nás nepretržite zotrvával.

Rozsudok nie je právoplatný.