rovinky. V pondelok bude ďalšie sedenie šéfov strán s Dzurindom a posledné týždeň priniesol takú kryštalizáciu a vyhrocovanie stanovísk, ako žiadny predchádzajúci.
Predovšetkým sa konečne meritórne vyjadril ten, ktorý doteraz s odkazmi typu "potrebujeme pokoj na prácu", zanovito mlčal - premiér Dzurinda. V štvrtkovom večernom Pressklube predostrel predstavu, ktorá si možno získala srdcia divákov, stopercentne však nie pondeľňajších partnerov: "V SDK by sa mal pre toto volebné obdobie zachovať súčasný status quo a pre horizont parlamentných volieb je vhodný projekt politickej únie". Nuž, toto veru nevyzerá ako mostík ku kompromisu, čo premiér ešte priklincoval kľúčovou rozvodovou vetou: "Návrat k päťkoalícii by bol nezodpovednosťou".
V ten istý štvrtok exceloval Dzurindov pobočník Palacka v denníku SME "úvahou", ktorá by v iba trochu menej vypätej situácii zaujala výlučne nekonečnou hlúposťou. Štyri dni pred nesmierne významným rokovaním bola však predovšetkým jasným signálom, že mosty sú definitívne spálené.
Na druhom brehu pritvrdzoval muziku Čarnogurský. S invenciou hodnou Palacku prišiel s "kompromisom", že SDK sa môže transformovať aj do únie, ktorú by však vytvorili pod taktovkou Dzurindu iba DU, socdem a zelení. A s touto "mikiúniou", ktorá by sa "prípadne mohla nazývať aj SDK", by následne KDH a DS vstúpili do koalície. Scestná vyšinutosť našla dokonca pochopenie i v DS, ale s "malou" výhradou: Názov SDK by smela niesť iba celá KOALÍCIOÚNIA vospolok. Tak riekol Zajac, čo stačilo, aby nepríčetný nápad (ktorý sme v poslednom komentári k téme SDK označili veľmi jemne ako "vtipkovanie" Čarnogurského) tri dni nezišiel z pozornosti centrálnych médií, ktoré ho analyzovali ako "riešenie".
Komédii a nádejám odzvonilo, až keď Budaj vypotil domnienku, že "Čarnogurský to zrejme myslel ako bonmot (...)". Demokratická únia je však stranou, ktorá spolu s SDK sama čelí vnútornému roztrhnutiu. Hoci existujú uznesenia snemu ešte z minulej jari, i čerstvejšie republikovej rady o presadzovaní päťkoalície, ministerský klan DU (Kukan, Kňažko, Šagát, i predseda Harach), vrátane šéfa poslancov R. Kováča, koketuje stále s prískokom k Dzurindovi. Proti nim stoja Budaj so Švecom, v rukách s mandátom najvyšších orgánov. Stačí triviálna analýza, aby bolo jasné, že nech to už s SDK skončí akokoľvek, pokiaľ sa štvorka ministrov DU definitívne prikloní k premiérovi, s jej mandátmi vyvstanú veľké problémy.
Ak odmyslíme bonmoty, KDH i DS razia nekompromisne päťkoalíciu. To je zo strany KDH tiež zásadné pritvrdenie, keďže ešte pred týždňom Palko s Čarnom nielenže pripúšťali šesťkoalíciu so šiestou stranou SDK, ktorú by si odštiepil Dzurinda, ale ho do tohto variantu doslova tlačili. Celý prejav KDH, vrátane predsedovho "bonmotu" (ktorý však podľa včerajšieho Volfovho svedectva myslel celkom vážne), svedčí nielen o snahe zhodiť okovy SDK, ale zároveň ešte o ďalšej priorite: Zbaviť sa Dzurindu za každú cenu. Kedže hovoríme stále o predsedovi vlády, vyzerá to na ultimo absurdne, vystihuje však mimosystémovú podstatu príbehu - absolútne narušené vzťahy.
Okrem úplne odlišných predstáv o budúcej forme SDK hovoria v prospech blízkeho rozuzlenia i ďalšie faktory. Po prvé časový. Po roku života v matrioške SDK majú KDH, DU i DS definitívne spočítané, že pokračovať v tom do volieb znamená pre ne pomalú smrť udusením. Svedectvom sú výskumy verejnej mienky, v ktorých im dominantná strecha SDK zacláňa a berie "kyslík". To je i pravá príčina, prečo si Dzurinda praje "status quo" do volieb. Ak by zostal, KDH a spol. by už iný výber ako úniu či niečo ešte tesnejšie ani nemali. Po druhé, momentálne je v ruinách aj rozhodovací mechanizmus v SDK, keďže rada predsedov bola síce slávnostne podpísaná, kompetencie od Dzurindom ovládaného predsedníctva SDK však nedostala. A, ako neklamne avizujú premiérove výroky, ani nedostane.
Takže tak. Pokračovanie v pondelok, v súčasnej choreografii možno aj posledné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
