pravdepodobné, že toto sústredenie je jeho posledným, ktoré ešte absolvuje v zeleno-bielom drese. Dvadsaťšesťročný odchovanec košickej Lokomotívy prišiel na Šariš v júli 1998, keď sa po vypadnutí železničiarov do druhej ligy padol do oka vtedajšiemu trénerovi Tatrana Jozefovi Adamcovi. A hoci sa tomuto futbalistovi s dynamitom v ľavačke v Prešove celkom pozdáva, zdá sa, že po odchode Valkučáka, Zitku a Kožucha sa s účinkovaním v Tatrane rozlúči aj ďalšia z jeho opôr. Dôvodom sú už dlhšie trvajú finančné suchoty zeleno-bielych, ktoré neustali ani po predaji spomínaných hráčov. Podľa našich informácií 6,5 milióna korún, ktoré Prešovčania utŕžili za jesenné prestupy síce možno našli svojho správneho adresáta, avšak okrem Urbana ďalšie kvinteto hráčov doteraz nevidelo peniaze, na ktoré majú podľa svojich profesionálnych zmlúv nárok. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa včera porozprávali s obávaným exekútorom priamych kopov a autorom Gólu roka 1996 Martinom Urbanom.
Prezident Prešova aj v našich novinách spomínal, že po tom, čo im Slovan Liberec vyplatí peniaze za prestup útočníka Kožucha, finančné resty zo strany funkcionárov voči hráčom už budú len minulosťou...
- No aj my sme si to mysleli... Peniaze za Kožucha už v Prešove sú, ale vedenie klubu nám svoje pozdĺžnosti stále nevyplatilo. Už rok mi klub dlhuje nejaké peniaze, a moja trpezlivosť je už definitívne na konci. Viac už čakať nemienim a pokiaľ sa to nevyrovná, v Tatrane k 1. februáru končím. Väčšina hráčov si tu myslela, že predajom Kožucha sa v klubu konečne obnoví normálna finančná situácia a vyrovanjú sa aj všetky záväzky klubu voči hráčom. Bohužiaľ, zostalo len pri slovách...
Môžme tomu rozumieť aj tak, že ešte absolvuješ toto sústredenie s Tatranom, ale v zápasoch už zaň hrať nebudeš?
- Nie je to celkom tak. Aj keď som vo vzťahu k Tatranu vo výpovednej lehote, zmluvu končiacu sa 31. januára mienim dodržať. Čiže, ak ma tréner Komanický nominuje na nejaký prípravný zápas, za Tatran ešte v januári budem hrať.
Čo sa zmení na postavení Martina Urbana od 1. februára 2000?
- No budem síce ešte vedený ako hráč Tatrana, ale už bez platnej profesionálnej zmluvy. Teda, ak budem chcieť odísť do iného klubu na Slovensku, peniaze za môj prestup zinkasuje Tatran. Ak by sa vyskytlo niečo v zahraničí, mohol by som odísť hrať vonku bez nároku na odstupné ako amatér.
Dostal si už nejaké ponuky z našich alebo zahraničných klubov?
- Ja sa nikomu ponúkať nepôjdem, no ak prijde dobrá ponuka, určite nad ňou budem uvažovať. Všetko bude závisieť od konkrétnych jednaní s klubmi, ktoré by mali o mňa záujem. Priznám sa, že celá táto situácia tak trochu prekvapila aj mňa. Preto som ešte doteraz nerozmýšľal nad jej riešeniami, no už čoskoro sa tým začnem zaoberať.
Akú veľkú sumu ti momentálne dlhujú prešovskí funkcionári?
- O konkrétnych veciach by som sa teraz ešte veľmi nerád bavil. Navyše zo zmluvy mi vyplýva, že v otázke finančných náležitosti musím zachovať mlčanlivosť. Preto by som týmto nechcel porušiť žiadne z ustanovení v zmluve, aj keď na druhej strane, Tatran ju už viackrát porušil...
Po poldruharočnom účinkovaní v Tatrane musíš mať za takejto situácie značne zmiešané pocity...
- So všetkých týchto vecí som veľmi sklamaný. Z úst funkcionárov som už veľakrát počul, že mi penieze vyplatia, ale doteraz sa nič nedudialo. Už im jednoducho neverím... V Prešove som sa cítil a cítim veľmi dobre, lenže sľubov som sa už napočúval dosť.
V zeleno-bielom drese si za ten čas odvádzal veľmi kvalitné výkony. Nemáš pocit, žeby si si od funkcionárov už len kvôli tomu zaslúžil aj lepšie jednanie?
- O tom, ako som hral, musia predovšetkým rozhodnúť oni. Na niečom sme sa predsa dohodli, a oni to nesplnili. A to už je ich problém, či to nemôžu alebo nechccú vedieť splniť.
Ale nevylučuješ to, žeby si sa v drese Tatrana ešte predsa len mohol objaviť?
- Obávam sa, že pokiaľ sa mi podarí dohodnúť s funkcionármi Tatrana, môže byť už neskoro... Ak mi príde ponuka z iného klubu so serióznejším jednaním, nebude o čom rozmýšľať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
