slávnostného predstavenia operety Netopier v Štátnom divadle Košice vzácny hosť - Július Hemerka mladší, syn autora operety Ženský rozmar.
Dielo napísal skladateľ a bardejovský rodák v roku 1920 podľa predlohy spisovateľa Ema Bohúňa pod názvom Hajdamáci. Pôvodný dej odohrávajúci sa na Zakarpatskej Rusi prepracoval pod názvom Ženské rozmary Ing. Ján Slávik, ktorý premiestnil dianie na východ. Dokonca pripísal v šarištine hovoriace postavy mladokomika Miška a naivky Hanče. Slávnostná premiéra sa uskutočnila 10. januára 1925. Veľkú zásluhu na prvom uvedení mal aj slovenský dirigent Juraj Viliam Schöffer. Choreografiu mala vynikajúca Ela Fuchsová. Až v druhom uvedení operety v roku 1930 dirigoval dielo sám Július Hemerka, ktorý sa, paradoxne, napriek svojim kvalitám, márne usiloval dostať v divadle stále angažmán.
"Otec bol veľmi usilovný skladateľ, napísal nesmierne množstvo skladieb, okrem opery písal aj hudbu pre divadelné hry. Napísal napríklad hudbu pre bratislavské divadlo k Madáchovej dráme Tragédia človeka. Okrem toho veľa koncertoval, mal pravidelné živé vystúpenia v košickom rozhlasovom štúdiu, kde často vystupovala aj jeho sestra Mária Hemerková, vynikajúca klaviristka a niekedy dokonca vystúpil aj môj dedo Oldřich Hemerka. Nevydržal bez hudby ani chvíľu, keď mal voľno, hral v kaviarni Slávia alebo v hoteli Šalkház (stál na mieste súčasného hotela Slovan - pozn. red.). A keď prišiel v noci domov, sadol si za klavír a komponoval. Fajčil pritom jednu cigaretu od druhej. Najlepšie sa mu pracovalo, keď všetci spali. Niekedy tvoril až do rána. Na premiére Ženských rozmarov som ho sprevádzal ako osemročný. Mám odložené všetky recenzie. Kritika prijala dielo kladne. Objavili sa iba výhrady voči šarištine, ktorá robila problémy hlavným predstaviteľom. Väčšiu časť vtedajšieho súboru totiž tvorili českí herci," prezradil posledný žijúci potomok známej hudobníckej dynastie, ktorý dnes žije v Budapešti, kde pôsobil ako aktívny člen Zväzu Slovákov v Maďarsku. Minulého roku jeho zásluhy ocenili najvyšším vyznamenaním tejto inštitúcie.
Július Hemerka má 82 rokov a už piaty rok všetok čas venuje zhromažďovaniu písomností a dokumentárnych materiálov týkajúcich sa jeho rodiny. Pátral v nemeckých, českých a maďarských archívoch. Zozbierané dielo Hemerkovcov by malo byť uložené v Košiciach, keďže sa Július Hemerka rozhodol, že všetky materiály predá tunajšiemu Krajskému archívu.
Autor: Miloslava HRIADELOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
