kus reči zavítali len traja z nich - gitarista Stano, Kamil a Viktor, aby sa s nami a s vami podelili o horúce novinky.

Najprv obligátne, predstavte tým, čo o vás ešte nechyrovali kto ste, čo ste.

Stano: "Hráme spolu asi dva roky. Celé to začal spevák Kamil, ktorý si chcel založiť kapelu. Na hodinách klavíra sa cez Mira Táslera zoznámil s budúcim bubeníkom Stanom, Viktora poznali zo školy mňa priviedol Ivan Tásler, na a po pol roku fungovania prišiel do kapely Braňo."

Aký ste vekový priemer?

Viktor: "15 až 18. Sme stredoškoláci, len náš basgita chodí už na výšku."

Čo máte nové?

Stano + Kamil: "Nahrali sme náš debutový album. Najprv sme vydali prvý singel Tráva, ku ktorému je tiež natočený videoklip. Potom nasledoval singel s názvom Peter Pan a 10.1. už vyšiel celý album, ktorý má názov Nuda! Je na ňom 13 slovenských vecí, autorom hudby sme my dvaja, texty písal mladý textár z Prešova Robo Hlinka. Na pieseň Chytím ťa za ruku napísal hudbu Ivan Tásler."

Keď vznikne nová kapela, ľudia majú tendenciu škatuľkovať, porovnávať. Vo vašom prípade môžu povedať, že vznikla len ďalšia z mnohých tínedžerských rockových kapiel. Čím ste iní?

Viktor + Stano: "Ešte nikto na Slovensku nehral tak zle, ako my hahaha... a tým sme výnimoční. No ale zasa ovládame nejaké tie akordy, vieme čo to zaspievať, ale našu hudbu by sme radšej neškatuľkovali. Toto tu zatiaľ ešte nebolo. Alebo možno bolo, ale nerobili to ľudia v našom veku. Náš vek je naša devíza."

Pomaly ale isto sa dostávate do povedomia verejnosti, ste čoraz častejšie na očiach, ako to pociťujete?

Stano: "Nó začína sa celý ten mediálny kolotoč a ľudia, ktorí pozerajú televíziu a počúvajú rozhlas nás už museli zaregistrovať. Nás sa to zatiaľ nejak zvlášť nedotklo. Maximálne v škole sa to odrazilo možno nejakým zhoršením známok a tak."

Ale dá sa to perfekte využiť nie? Môžete sa zo školy ulievať...

Všetci: "Ani nie, skôr je to ťažšie. Lebo písomky nepíšeme s celou triedou, ale samostatne na opravný termín a to sa potom nedá odpisovať."

Odkiaľ čerpáte témy svojich skladieb, Tráva bola značne "uletená", Peter Pan skôr rozprávkový...

Stano: "No to bude asi tým, že Trávu písal Kamil, ktorý stále o tej svojej láske a Petra Pana som písal ja. Mám vážnejšie texty."

Aký máte vzťah k rozprávkam?

Viktor: "Strašne dobrý, ja mám veľmi rád Toma a Jerryho a ešte Maťka a Klinčeka.

Stano: "Ja mám najradšej Červenú Karkuľku, lebo tá rozprávka skončí tak brutálne, že tam na konci zabijú tú babku..."

Viktor: "...ále ty sa v tom nevyznáš, babku nezabijú, ale to je jedno..."

Stano: "...jáj ja som sa pomýlil, jasné vlka zabijú. A ešte mám rád Janka a Marienku, lebo tí na konci spália tú zlú tetu a tiež je to dosť brutálne, neviem vlastne prečo také veci rozprávajú deťom."

Povedzte aké to je, keď sa chce človek dostať do showbisnisu. Musí oželieť svoje sny a ideály a viac rozmýšľať ak realista, alebo naopak?

Stano: "Ja si myslím, že tým, že robíme hudbu sa nám splnil veľký sen, ale museli sme sa vzdať niektorých osobných ideálov a držať pokope."

Vyskytla sa už ponorková choroba, ako jej predchádzate?

Viktor: "Berieme proti nej lieky hahaha..., ale samozrejme, že sa hádame, ale zatiaľ je to v norme, takže pohoda."

Máte nepísaného bossa kapely?

Všetci: "Niééé, všetci bossovia sú potláčaní, netreba ich."

Myslíte si, že by sa to s vami vyvíjalo úplne inak, keby ste nestretli bratov Táslerovcov?

Kamil: "Určite by sme neboli v povedomí toľkých ľudí ako sme teraz. Robili by sme tie isté skladby, tú istú hudbu, ale hrali by sme určite menšie koncerty a tak."

Myslíte to s tou hudbou vážne, alebo je to len také vaše rozptlýlenie popri škole. Chcete byť profesionálni muzikanti?

Stano: "Tak chceli by sme byť profesionáli, hoci nám to veľmi veľa ľudí nepraje a chceli by, aby sme skončili hneď teraz. Na druhej strane veľa ľudí praje a tým chceme poďakovať, lebo robiť hudbu je našim snom."

Nechystáte ďalší klip?

Stano: "No áno, k pesničke Chytím ťa za ruku sa točil náš v poradí druhý videoklip. Nakrúcané je to na vlakovej stanici v Prešove, odtiaľ ideme na jedno nemenované lyžiarske stredisko, kde sa chlapci spúšťajú na snowboardoch, skáču tam, pričom skoro zabili kameramana. No a všetci sa tam snažíme zbaliť jedno dievča no nakoniec ju nikto nedostane."

Nie len váš prípad svedčí o tom, že Prešov sa hemží silnou koncentráciou hudobníkov, čím to je?

Viktor: "My hovoríme, že Prešov je taký slovenský Seattle. Všetko to tam kvasí, čo ja viem asi tam je dobrá klíma, možno je tam veľa dobrých skúšobní. Prešov je proste muzikantské mesto, sú tam dobré podmienky, všetci tam majú túžbu niečo dokázať."

Pravdepodobne sa navzájom medzi ostatnými hudobníkmi registrujete, aké medzi vami vládnu vzťahy? Podporujete sa, alebo ste si skôr navzájom konkurenciou?

Všetci: "Máme sa všetci radi, hráme spolu, keď môžme požičiame si najakú tú gitaru. Sme kamaráti s tými, ktorí chcú byť s nami. Ale hrať do iných kapiel nechodíme."

Plánujete v budúcnosti nejaké živé koncerty?

Stano: "Vyzerá to tak, že v apríli sa spraví nejaká koncertná šnúra, podľa toho ako sa ujme náš album, ešte sa uvidí."