spoločnosti Komag, a. s. v konkurze. Išlo už o druhé kolo súťaže. Predmetom predaja bola baňa Bankov s ložiskami magnezitu, výrobný závod Bočiar a priamo súvisiace objekty a zariadenia znalcom ohodnotené sumárne na 845 miliónov korún.
Ako sa nám podarilo zistiť, víťazne vyšla zo súťaže spoločnosť SlovTRADEING-BF registrovaná na fyzickú osobu Bohumila Fitčáka. V akom štádiu je prevod vlastníckych vzťahov, aké je finančné zázemie a zámery budúceho majiteľa magnezitky, na to sme sa opýtali včera priamo Ing. Bohumila Fitčáka.
"Zaujímať o Komag som sa začal po tom, čo sa v lete na mňa obrátila istá zahraničná firma s otázkou, či by som im mohol odporučiť, kam by mohli na Slovensku investovať. Vtedy mi napadol Komag. Zašiel som za manažérmi, ale vtedajší majitelia ani vedenie ešte nevedeli, čo bude s fabrikou ďalej, a tak od toho spomínaná zahraničná spoločnosť odskočila. Po vyhlásení konkurzu som sa sám začal zaujímať o získanie majetku spoločnosti Komag. Podarilo sa mi využiť svoje kontakty pre získanie veľmi výhodného úveru v zahraničí. Po získaní prísľubu o poskytnutí úveru som sa nakontaktoval na správcu konkurznej podstaty a zúčastnil som sa súťaže," skonštatoval Ing. Fitčák.
V prvom kole už prakticky mal úverovú zmluvu vo vrecku. Nesplnil však jednu z podmienok správcu konkurznej podstaty, a to predloženie dokladu o vinkulácii vkladu.
"Právne podmienky súťaže boli v poriadku, ale pohľad finančákov je iný ako pohľad právnikov. Dopredu vám totiž nikto peniaze nedá. V druhom kole som predložil doklad o potvrdení úveru, ktorý bol akceptovaný. Podľa podmienok súdu sa do 30 dní, teda začiatkom januára, uzavrela kúpno-predajná zmluva. Vzápätí som predložil do financujúcej aj garančnej banky v zahraničí potrebné doklady. Banka teraz spracúva dodatok k úverovej zmluve, ktorý sa týka garancie. Ide totiž o to, že poskytovateľom úveru je banka z Lichtenštajnska. Lichtenštajnsko nie členom OECD, preto úver garantuje nemecká banka. V najbližších dňoch cestujem do zahraničia podpísať dodatok a v priebehu dvoch týždňov by už peniaze mali byť poukázané na môj účet. Odtiaľ ich vzápätí poukážem na účet správcu konkurznej podstaty a po prevode na katastri sa už fakticky stanem majiteľom magnezitky."
Keďže cena v prvom kole súťaže určená podľa znaleckého posudku predstavovala 845 miliónov korún a prvé kolo súťaže bolo neúspešné, zaujímalo nás, za koľko korún sa napokon v druhom kole podarilo Ing. Fitčákovi baňu a závod odkúpiť.
"Podľa mojich informácií je na Slovensku priemerný výťažok z odpredaja majetku v konkurze len asi 15 percent v porovnaní s oficiálnym ohodnotením. Aj v tomto prípade bola cena v prvom kole nereálna. Majetok som odkúpil za 320 miliónov korún s tým, že znášam aj všetky náklady týkajúce sa prevodu, čo predstavuje ďalších asi 40 miliónov korún," informoval nás B. Fitčák.
Ako povedal, jeho zámerom je opäť postaviť magnezitku na nohy a rozbehnúť ťažbu magnezitu, jeho úpravu a spracovanie. Plánuje ihneď rozbehnúť investičný proces a dať do rovnováhy možnosti fabriky na Bočiari a bane Bankov. Kapacita bane je totiž dvojnásobná v porovnaní so súčasnými kapacitnými parametrami závodu Bočiar. V závode preto v priebehu roku plánuje postaviť ďalšiu rotačnú pec, aby sa dosiahla produkcia 100 tisíc ton slinkov ročne. Výstavba rotačnej pece si vyžiada zhruba 180 miliónov korún, na technické doriešenie technológií je potrebných ďalších desať až pätnásť miliónov, 20 miliónov korún bude potrebné preinvestovať do modernizácie bane. Sedemdesiat percent produkcie má smerovať na export. K súčasným 110 zamestnancom závodu Bočiar by po výstavbe novej rotačnej pece malo pribudnúť ďalších 30 až 40, rozšíria sa rady zamestnancov aj na bani, kde dnes pracuje len minimum ľudí na udržiavaní bane. Konečný počet zamestnancov dosiahne počet asi 260. Prijímať sa budú najmä odborníci z radov nedávno prepustených zamestnancov spoločnosti Komag.
Stopercentným majiteľom magnezitky sa po prevode stane Bohumil Fitčák, dodal však, že spoločnosť bude mať aj naďalej podobu akciovej spoločnosti. Vo vedúcich funkciách plánuje zamestnať doterajších manažérov podniku, riaditeľom by sa mal stať bývalý generálny riaditeľ Jozef Kernáč.
B. Fitčák kupuje fabriku očistenú od dlhov, vysporiadanie záväzkov ostane na správcovi konkurznej podstaty. Príjmy z predaja majetku by mali stačiť na vysporiadanie aspoň väčšej časti záväzkov, okrem iného aj záväzkov voči zamestnancom, ktorým doposiaľ zamestnávateľ dlhuje mzdy aj odstupné.
Na kúpu majetku aj potrebné investície si B. Fitčák, ako sme už spomínali, zobral úver. Keďže ide o lukratívny dlhodobý úver s tým, že prvé dva roky sa neplatia splátky a firma B. Fitčáka je registrovaná na fyzickú osobu, zaujímalo nás, ako sa mu podarilo takýto úver zohnať. Stojí za ním nejaká podnikateľská alebo politická lobby, ktorá by mohla participovať v novej spoločnosti aj v polohe akcionára?
"Neexistuje žiadna skupina, ktorá by za mnou stála a ktorá by mala získať kapitálovú účasť v podniku. Sprostredkovateľ, ktorý mi pomohol, bude riadne odmenený formou provízie," odpovedal B. Fitčák.
Keďže doposiaľ bola jeho firma v mediálnych kruhoch neznáma, požiadali sme ho o jej priblíženie.
"Ja som absolventom strojárskej fakulty v Košiciach. Po skončení školy som nastúpil do Pozemných stavieb, kde som začal najskôr ako zvárač technológ na Závode 08. Neskôr som prešiel na podnikové riaditeľstvo, kde som bol šéfom odboru investícií. V Pozemných stavbách som pracoval do roku 1992, pôsobil som aj na Ukrajine, potom som sa zamestnal v Stavoconsulte, s. r. o. Napokon som sa rozhodol vydať na podnikateľskú dráhu, moja firma je zameraná na obchodnú činnosť. Zaoberá sa obchodom s hutníckymi produktmi, stavebným materiálom a posledné dva roky sme začali obchodovanie aj s farebnými kovmi. No a teraz prichádza magnezitka. Urobím všetko pre to, aby sa skončila roky pretrvávajúca trauma okolo tohto podniku, aby začal normálne pracovať a prispel k rozvoju zamestnanosti v tomto odvetví a v tomto regióne."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
