prenesenom zmysle začiatkom každého diania. Jánus mal dve tváre, jedna sa pozerala dopredu a druhá dozadu. To preto, aby súčasne videl do minulosti aj budúcnosti. Z latinského januarius vznikol náš január, ruský janvar, anglický january a francúzsky janvier. Indiáni, ktorí názvy mesiacov odvodzovali od charakteristických prejavov v prírode, ho nazvali mesiacom snehu. Azda najvýstižnejšie pomenovanie - leden má v češtine, pretože rieky a jazerá bývajú v tomto najchladnejšom mesiaci roka spútané ľadovým pancierom.
Aj keď sa v januári predĺži deň o viac ako sto minút a rovnako narastá slnečný svit, teploty nepribúda, práve naopak. Druhá polovica mesiaca býva podľa dlhodobého priemeru obdobím, ktorému hovoríme vrcholná zima. Vystihujú ho niektoré známe pranostiky - "Na sv. Hygina (11. 1.) prvá zima začína. Na sv. Knuta (19. 1.) prichádza zima krutá. O sv. Fabiánovi a Šebastiánovi (20. 1.) zalieza zima za nechty aj otužilému Cigánovi. Na Saleského Františka (29. 1.) meluzína si často zapíska". "Pol zimy" pripadá podľa štatistického rozboru na 23. január, ktorý býva v nížinách východného Slovenska v priemere najchladnejším dňom roka. V tomto období sa vytvárajú nad naším kontinentom ustálené zimné aticyklóny a keď sa v noci po preniknutí arktického vzduchu za bezvetria vyjasní, poklesne ortuť teplomera nad snehovou pokrývkou často 15 až 20 stupňov pod bod mrazu. Ak sa však nad prechladený povrch zeme nasúva vo výške teplejší a vlhší oceánsky vzduch, vznikajú výrazné inverzie a v nížinách mrazivé hmly. Takýto prípad bol typický pre začiatok tohtoročného januára.
A ako sa má počasie vyvíjať ďalej? Naši predkovia sa pri dlhodobých predpovediach opierali o rôzne povery. Predsudky boli tak hlboko zakorenené v ich podvedomí, že prekonali stáročia. Ešte pomerne nedávno sa predpovede pokladali za šarlatánstvo. Dajme priestor úsmevnému pohľadu na dve proroctvá, ktoré sa kedysi tešili veľkej obľube. Bola to magická Lucia (13. 12.), podľa ktorej každý nasledujúci deň predstavoval počasie mesiaca budúceho roku. Keďže dvanásť dní už prešlo, pripomeňme si, že by nás mal čakať zamračený a mierny zvyšok januára, slnečný, ale spočiatku chladný február, vcelku príjemná, ale suchá jar, daždivé a menej priaznivé leto a pekná jeseň.
Mýtu storočného kalendára s vierou o opakovanie počasia po sto rokoch nás zase zavedie do prelomového roku 1900. Bol to vlhký rok s neskorou zimou v máji, kedy u nás napadlo veľa snehu a ten spôsobil značné škody na lesných porastoch. Nasledovalo daždivé leto a záver roka s nezvyčajne teplým decembrom. O globálnom otepľovaní a novodobom jave "El Niňo" s jeho nevypočítateľnými vrtochmi naši predkovia ešte ani nechyrovali. Od povier sa vráťme k pranostikám, ktorých racionálne jadro vyjadrovalo skúsenosti vypozorované stáročiami. Naši predkovia sa najviac obávali toho, ak v januári namiesto mrazov a snehu pršalo a bolo teplo: "Keď je v januári málo snehu a nového nepribúda, studená jar a leto nasleduje. Ak v januári panujú mokré časy, od hnevu si bude vinár šklbať vlasy. Keď v januári včely vyletujú, nedobrý rok a biedu ohlasujú. Ak ryje krt v januári, končí zima v máji. Tak si teda želajme, aby tohtoročný január a február bol taký, ako sa patrí. Mrazivý, ale aj biely, pretože sneh na poliach je najlepšou ochranou proti holomrazom aj potenciálnym rezervoárom vlahy pre jarné obdobie.
Autor: Čeněk Čermák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
