Romana Prodiho, ktorý do Blavy zavítal v spoločnosti Güntera Verheugena, komisára pre rozširovanie EU.

"Od rána mám pocit, že Slovákov zaujíma počet kapitol viac ako sex". Tak znie najcitovanejšia veta z úst Prodiho, ktorú prežuli do vytrženia všetky médiá. Výrok navodzuje hneď dva závery: Po prvé, šéf bruselskej administratívy Slovensko ešte veľmi spoznať nestihol, po druhé, že naša "európska" debata po Helsinkách uviazla zase kdesi v bažinách.

Bohužiaľ, integračný hurá optimizmus sa stáva u tejto vlády už klišé. Dzurinda a Hamžík po decembrovom summite veselo šírili zvesti o tom, ako otvoríme s EU 15 rokovacích kapitol. Neskôr spustili na 10, ešte neskôr na 7-8. Výsledok je päť, čo je paušálna taxa pre všetky krajiny bývalej tzv. druhej vlny, teda napr. i Rumunsko a Bulharsko.

Keďže isté rozčarovanie hostiteľov viselo v atmosfére, Prodi povedal i niečo potešiteľnejšie a podstatnejšie: "Dôležitý nebude počet otvorených, ale počet uzavretých kapitol". Údajne ak štartovných päť zvládneme v priebehu roka, EU môže hneď otvoriť ďalšie. Záleží vraj iba na nás - ako sme pripravení a zrelí.

To si však už šéfkomisár stúpal po jazyku, veď ďalším dychom dodal, že vzhľadom na päť pristúpivších krajín je päť kapitol "maximálny zvládnuteľný počet pre európsku administratívu". Ak ale maximálny, hrôza pomyslieť, čo narobí s byrokraciou, ak takto na plný plyn začnú rokovať všetci?

Nuž, toho sa asi Brusel veľmi neobáva. Tu si totiž treba ujasniť niečo zásadné, čo naši "hamžíkovci" vo svojom festivalovom tóne radi obchádzajú: Po dvoch rokoch jednaní majú kandidáti z prvej vlny uzavretých 6-10 kapitol (Maďarsko najviac). Čiže ak sa veci budú šinúť v zavedených koľajach, tých päť, z ktorých sme dnes takí sklamaní, je už viacmenej odskúšaná dávka presne na rok. To v prípade, ak preberieme tempo najrýchlejšieho Maďarska. Pričom sa patrí dodať, že podobne ako teraz my, aj adepti prvej vlny začínali s tými jednoduchšími kapitolami. Také špeciality, ako napr. poľnohospodárstvo a životné prostredie ich ešte čakajú rovnako ako nás.

Už z rytmu rokovaní teda vyplýva, že rozširovací dátum 1.január 2003 je naozaj iba pracovný. V Blave Prodi asi prvýkrát i verejne priznal (nevieme, čo hovoril v Sofii a Bukurešti, kde bol pred týždňom), že "EK nemôže zaručiť skončenie rozhovorov do roku 2003". Doteraz vždy tvrdil, že EU bude k januáru 2003 "k prijímaniu pripravená". Rétorika však asi padá priamo úmerne s približujúcim sa termínom medzivládnej konferencie EU, ktorej cieľom je pripraviť štruktúry EU na rozširovanie. Ukazuje sa, že minimálne rovnaké problémy, ako s integráciechtivým Východom, bude mať únia sama so sebou. Pokiaľ sa zásadne nezreformuje ona, prijímať sa nebude ani noha. Toto Prodi síce už nepovedal, medzi riadkami jeho bratislavských vystúpení sa ale nič iného čítať nedalo.

Keďže cez ružové sklá sa dosť zle číta, medzi riadky nedovidel premiér Dzurinda. "Slovensko bude mať všetky príležitosti na to, aby využilo individuálny prístup komisie, to znamená všetky výhody princípu regaty", vytešoval sa, akoby ani nevnímal, s čím hostia na zdvorilostnú návštevu prišli. Nuž, ak využijeme "všetky výhody" a tempo zostane nezmenené, za dva roky môžeme byť s desiatimi uzavretými kapitolami tam, kde dnes susedia. Ktorí, dodajme, majú veľmi ťažké srdce zo spomalenia prístupových procesov.

Romano Prodi a Günter Verheugen prišli, aby nás povzbudili, pridali nádeje a ubrali z eufórie. Bolo by žiaduce, keby si spodné konotácie všimli i naši politici a nehnali očakávania verejnosti niekam, kde sa nemôžu stretnúť s realitou. Pretože v konečnom dôsledku na svoje "eurovízie" doplatia sami.