Podobne ako mnohí vyznavači ním obľúbeného surrealizmu, smeru, ktorý pátra v hlbinách podvedomia po prapodstate našich snov a túžob, obrátil sa k erotizmu. Je to vekom? Márnosťou úsilí či múdrosťou, že ide o počiatok života, istotu nášho jestvovania, trvania aj nadväznosti či pokračovania? Žena večná, žena stvoriteľka, zachovávateľka rodu. Pochopiteľne so svojimi hlbokými zákutiami. Ktoré každý osve odhaľujeme.
Zaujímavé. Po rokoch vyhranenej farebnosti s ostro čiarovými obrysmi sa tento žiak Dezidera Millyho (1961-63) a, predovšetkým, Petra Matejku (1963-67) na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení vo svojich akryloch uchyľuje k mäkkým tónom, ktoré lepšie vyjadrujú telesnosť a jej pocity či rojčenie. Tie vlastne vždy smerujú k tomu istému. Či už chceme alebo nechceme. Či už môžeme alebo nie.
V autorovom vývine nastalo upokojenie, zmyslovosť a zmyselnosť prekryli ratio. Nečaruje, neprekrýva, odhaľuje svoje vnútro. Asi tam postupne smerujeme všetci.
Po výstavách v Toronte, Prahe, Budapešti, Amsterdame, Havane, Glasgowe, Paríži, Helsinkách, Berlíne, Moskve tentoraz práve Košice v premiére vidia jeho posledné úsilia.
V dnešnej dobe je zvláštnosťou vidieť obnaženého človeka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
