a "Smrť obchodného cestujúceho", pripravilo svojmu vernému divákovi na oko ľahký zákusok.

V spolupráci s vedením Petöfiho divadla v Šoproni a scénografii Bélu Bihámiho, kostýmoch Zsuzsanny Halasiovej, aj choreografii Józsefa Inczeho, uviedol súbor hru Lászlóa Vadnaiho "Škaredá slečna".

Autor čerpá vari z najpokojnejších čias XX. storočia - rokov tridsiatych. Ako skúsený a uznávaný kabaretiér zvolil si pre komédiu príbeh krásnej mladej ženy, ktorej sa vytrvalým úsilím podarí zavŕšiť túžbu "pokoriť" láskou šarmantného a úspešného advokáta Kornidesa, koketujúceho s mnohými ženami, navyše programového starého mládenca, a dohnať ho k oltáru. Aby bola vyvolenému na blízku, vydáva sa za škaredú dievku a získa miesto sekretárky. Ako to v podobných zápletkách býva, stretáva sa na ceste za vytúženým cieľom s rozmarnou Sisi, ženou sputnaným "športovcom" Bogdanom, s vášnivým motoristom, aj majiteľom autosalónu Walterom, zaľúbeným Kelemenom, sekretárkou Irmou atď. Počína si tak, že nakoniec všetko dobre dopadne, čiže každý si nájde toho svojho.

Banálna zápletka so sladkým happyendom? Zďaleka nie! Za režisérsky pult zasadol István Mikó, jeden z najobľúbenejších predstaviteľov kabaretnej scény v Maďarsku a s pomocou vyššie menovaných spolupracovníkov pripravil jemne a vkusne takmer trojhodinovú lahôdku. Smelo balansujúc na hranách jedného z najťažších žánrov - crazy komédie - podnietil súbor k nielen prudkým tempom stupňujúcej sa bravúre, iskrivej, brisknej a presne pointovanej konverzačke, ale aj k nenásilným, väčšinou obdivuhodne zvládnutým speváckym číslam v nápaditej a náročnej choreografii Józsefa Inczeho. Melodickú hudbu s ľúbivými šlágrami pôvodne skomponoval autorov súputnik Alfréd Markus. Zásluhou košatej harmonizácie, zaznel dokonca aj Brahms, a rytmickej ľahko interpretovanej živej hudby v úprave a klavírnom podaní Vlastimila Tichého, husiel Ivana Ježa, basgitary Lászlóa Danyiho, bicích Istvána Sallaiho (ktorý si úspešne zahral aj na javisku ako herec), nálada v hľadisku stúpala od čísla k číslu, aby napokon v závere došlo k súzvuku hľadiska s javiskom a početným prídavkom.

Vedľa tradičných komediálnych opôr súboru: Márie Szabó-Kövesdiovej v úlohe Irmy, Tibora Fabóa v role motorizmom posadnutého Waltera, ľahučko elegantného Silárda Petrika v úlohe advokáta Kornidesa, pohotového mladokomika Oszkára Illésa v postave Kelemena, pôvabnej figúrke recepčného Pála Boscárkszkeho, mladíckym vekom stále sršiaceho Mihálya Gyurkovicsa v úlohe otca, všestranne spoľahlivej Evy Bándorovej v úlohe Sisi, treba zaznamenať dve príjemné prekvapenia, ktoré sa zrodili v spolupráci náročného režiséra s nesmiernym chcením predstaviteľov.

Arpád Pólos v úlohe Artura Bogdána bol nielen neodolateľným priesečníkom dejovej zápletky, lež hereckým zástojom priam príkladne servoval, alebo sám smečoval loptičky neustáleho humoru, navyše s cenným nadhľadom a napriek salvám smiechu obecenstva, vždy s vážnou tvárou.

Anita Szvrcseková v ústrednej úlohe škaredej slečny chytila šancu za "pačesy" a dosiaľ v nebývalej miere - veď je iba na začiatku svojej kariéry - v totálnom hereckom, speváckom a tanečnom nasadení "zhltla" obidve roly k spokojnosti obecenstva a isto aj svojej. Všetci členovia štábu inscenácie slúžili zákusku na javisku, na ktorom po celý večer lahodne trónila sladká smotana.