som si jedlo. Pri barovom pulte sedel môj známy Kamil H. a stále do mňa vyrýval, nadával mi. Vstal som a dal som mu facku, po ktorej spadol. Odišiel som na toaletu a keď som sa vrátil, už tam nebol. Po tom čo sme sa najedli, požiadal som o účet a vtedy vošli do baru asi piati muži. Obstúpili náš stôl a jeden, taký nižžší, mal v ruke nôž. Keďže Alexander K. sedel chrbtom k nemu, zakričal som ´pozor!´ a on sa inštiktívne pred tým nožom uhol. Tí muži, čo nás obstúpili, začali kričať, čo tam vystrájame. Ja som si myslel, že hovoria o incidente s Kamilom. Vstal som a povedal, že to ja som mu dal facku a oni upriamili svoju pozornosť na mňa," vypovedal pošepky, ako na spovedi Štefan M. pred trestným senátom Krajského súdu v Košiciach vo februári lanského roka. Včera stál opäť pred mužmi v talároch, ale pred senátom v novom zložení. Využil svoje právo a odmietol vypovedať s tým, že trvá na tom čo vypovedal v prípravnom konaní i na lanskom pojednávaní.
Pre pripomenutie uvádzame, že 25-ročného Štefana M. prokurátor obžaloval z trestných činov vraždy, z pokusu o vraždu a výtržníctva. K dvojnásobnej tragédii, ktorej bol hlavným aktérom došlo zo siedmeho na ôsmeho novembra 1997 v bare Paula na Svätopukovej ulici v Košiciach. Tam mal slovne provokovať Martina H. a vyhrážať sa mu aj zabitím. Najprv chcel vytrhnúť zbraň barmanovi a keď sa mu to nepodarilo, vbehol do kuchyne baru a zobral veľký tranžírovací kuchynský nôž s dĺžkou čepele okolo 30 cm a zaútočil na Martina H. a Jaroslava K., ktorí stáli pri dverách baru. Najprv zozadu od chrbta bodol nožom do hlavy Martina, ktorý sa na varovný výkrik priateľa otočil... Keď sa k zranenému nahol Jaroslav K., bodol ho Štefan M. navlas rovnakým spôsobom do ľavej časti hlavy pod jarmový oblúk. Po zneškodnení tých dvoch, zbabelo ušiel nielen on, ale i jeho priatelia.
Martin H. utrpel hlbokú bodnoreznú ranu v ľavej spánkovej oblasti so zlomeninou kosti a zranením mozgu. Upadol do bezvedomia, z ktorého sa už neprebral a 17. novembra 1997 zomrel. Viac šťastia mal Jaroslav K., ktorému útočník zasadil hlbokú bodnoreznú ranu pod jarmový oblúk s otvorením čeľustného kĺbu. Našťastie nôž nezasiahol jeho pre život dôležité orgány. Čepeľ noža sa zastavila na pevných štruktúrach sánkového kĺbu.
Obžalovaný sa v prípravnom konaní i na vlaňajšom pojednávaní k spáchaniu uvedeného skutku priznal, avšak tvrdil, že sa ho dopustil sebaobrane. Podľa jeho verzie nie on, ale poškodení s priateľmi napadli jeho. "Prišiel som k biletárovi, ktorý stál pri bare a kričal som na neho, aby niečo robil, že ma chcú zabiť. V rozrušení som ho spredu chytil rukami a snažil som sa ho dostať za seba, lebo som sa obával, že ma ten chlap s nožom pichne. Behal som po bare ako splašený. Vbehol som aj do zadnej miestnosti, kde som videl kuchárov, ale žiadne dvere, ktorými by som ušiel. Vracal som sa späť, keď som uvidel na stole kuchynský nôž. Zobral som ho do ľavej ruky a držal som si ho pri tele. Vychádzal som von, tam stáli asi štyria muži. Jeden ma kopol do brucha a dostal som ďalší úder... Vtedy som začal pohybovať nožom, ktorý som mal v ruke, ako by som chcel tých ľudí od seba odsunúť. Pri týchto pohyboch som raz pocítil, že som do niečoho narazil. Pri pokuse uniknúť z baru som sa pošmykol, zachytil som sa o kľučku dverí, ktoré sa otvorili a ja som utekal von..." tvrdil Štefan. Čo urobil s nožom, to sa od neho senát nedozvedel.
V líčení toho, čo povedal pred súdom a v prípravnom konaní, boli rozpory. Pred vyšetrovateľom totiž farbisto líčil, že muži, ktorí obkolesili stôl, pri ktorom sedel, boli zrejme z firmy Secura a prišli ozbrojení basebalovými palicami, dokonca vraj mali aj pištoľ. "To, že boli ozbrojení, som si myslel preto, že mali ruky pod bundami. V bare bola nálepka, že tam zabezpečuje ochranu Secura a vedeli sme, že za ňou stojí košické podsvetie," vysvetľoval obžalovaný. Súd, a prokurátora však zaujímalo veľa vecí, ktoré nevedel vysvetliť. Okrem iného aj to, ako sa mu podarilo zasiahnuť do hlavy na temer rovnakom mieste hneď dvoch mužov. "Neviem ako. Nevedel som ani to, že som niekoho zranil," povedal bez mihnutia oka. Nepoprel však, že vojenčinu si odkrútil ako výsadkár a v rámci výcviku sa podrobil špeciálnemu cvičeniu na odvracanie útoku so zbraňou...
Pred trestný senát včera predstúpil aj poškodený Jaroslav K., ktorý vďaka Šťastene bodnutie nožom do hlavy prežil. Ako povedal, neobišlo sa to bez následkov, pretože nemôže hýbať tvárou v tej časti, kde bol zranený. "V bare Paula som bol najprv sám s Imrom Š. On si dal kávu, ja víno a keď sme vypili, odišli sme do Mestskej pivárne, že sa tam najeme. Prišli sme tam, ale už mali záverečnú... Pred pivárňou sme stretli troch kamarátov, medzi ktorými bol aj dnes už nebohý Martin H. Vrátili sme sa všetci do baru Paula, že sa tam najeme. Skôr, ako sme si sadli k stolu, medzi obžalovaným a Martinom H. vznikol konflikt. Ostali sme stáť blízko vchodu. Štefan M. sa pýtal, ´čo ste nás prišli zbiť?´ Kričal na biletára, aby niečo urobil, chcel, aby mu dal pištoľ, potom zakričal, že nás všetkých pozabíja a snažil sa mu pištoľ zobrať. Nevidel som, kde ju má, ale pamätám si, že na biletára siahal rukami..." opísal Jaroslav K. incident, ktorý predchádzal tragédii. Zdôraznil, že potom, čo obžalovaný u biletára neuspel, vbehol do zadnej miestnosti a vrátil sa aj s nožom, ktorý držal hrotom dole. "Stál som čelom k Martinovi H. stihol som len zakričať ´pozor!´, na čo sa on otočil a vtedy ho obžalovaný pichol do hlavy. Martin spadol ako podťatý. Naklonil som sa k nemu a vtedy bodol aj mňa. Boli to doslova sekundy, nestihli sme sa brániť," povedal poškodený, ktorý sa druhý raz narodil. Dodal tiež, že on i jeho kamaráti prišli do baru s holými rukami a nie ozbrojení, ako tvrdil obžalovaný. Pred súdom vypovedali aj ďalší svedkovia, ktorí v kritickom čase boli v bare. Spôsob, akým Štefan M. kládol otázky niektorým z nich, ale najmä poškodenému, budil dojem frajera, ktorý sa dokázal oháňať nožom, ale niesť zodpovednosť za to čo urobil, je nad jeho sily.
Pojednávanie bolo odročené na marec, kedy bude pokračovať vypočúvaním svedkov a súdnych znalcov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
