medziročné zvýšenie o cca 25% (z asi 425 tisíc na 535). Včera už akoby na povel stúpili na alarm všetky médiá. V horrorových rozhovoroch s predstaviteľmi NUP a palcových titulkoch šírili obrazy spáleniska a národnej katastrofy.
Dozvedeli sme sa aj, že máme už najvyššiu nezamestnanosť v celej Európe, keďže sme predbehli doteraz vedúce Španielsko (19%). Pričom prognóza na tento rok je naďalej žalostná, veď - podľa NUP - v decembri sa očakáva prelomenie šesťstotisícovej hranice.
Nuž, ozaj nič na neviazané oslavy. K číslam ale patria aj súvislosti a slušnejšie intepretácie, než aké dodali úradníci NUP, ktorých úlohou je počítať a vyplácať dávky, a nie spriadať ekonomické prognózy. A už vôbec nie generovať paniku, čoho sa dopustili tvrdením, že "23% znamená totálny rozvrat ekonomiky štátu (...)". Netreba ani kalkulačku, aby sme zistili, že tých 23% je nominálne temer na chlp 600 tisíc. Pán Šumný, šéf NUP, úradník, štátny zamestnanec, nám proste oznámil, že na konci roka očakávajme rozvrat štátu.
Než sa pokakáme, povedzme si, že aj keď nezamestnanosť je nesporne dôležitým ukazovateľom, práve to Španielsko, ktoré sme úspešne predbehli, zaznamenáva už cez jedno desaťročie stabilný vzostup prosperity. Je teda živým dôkazom, že medzi mierou nezamestnanosti a predkolapsovými stavmi ekonomiky nie je priama korelácia. Najmä ak máme vynikajúce dôvody sa domnievať, že tých 20% je miera štatistická. Čiže ďaleka nie všetci, ktorí sú registrovaní a berú podporu, nemajú príjem z pracovnej činnosti. Sú iba schovaní v zóne šedej, alebo dokonca čiernej ekonomiky. Napr. podľa údajov Infostatu za r. '96 nezdanený obrat iba v tzv. formálnom sektore (riadne registrované subjekty) bol na úrovni asi 6% celkovej pridanej hodnoty ekonomiky SR. A tzv. neformálny sektor (vrátane organizovaného i neorganizovaného zločinu) je na tom obratovo násobne lepšie. Napokon, sám okresný NUP v Prievidzi vlani v rámci nárazovej akcie zistil, že každý desiaty "klient" úradu má ďalší príjem, pričom časť z nich aj celkom slušný - v Rakúsku. Takže miesto rečí o rozvrate si radšej ujasnime pojmy: Na Slovensku máme 20% poberačov podpory v nezamestnanosti. Nevieme ale, koľko máme ľudí bez príjmov z pracovnej činnosti.
Informácia je výbušná z iného dôvodu. Upozorňuje na nereálnosť rozpočtu, prijatého iba pred mesiacom. Vláda ráta na r. 2000 s nezamestnanosťou 16-17% a každé percento "nad plán" zvyšuje výdavky na sociálnu sieť približne o miliardu. O tú narastie i rozpočtový schodok so všetkými dôsledkami. Recept, ktorý navrhuje úradník Šumný, aby "sa vláda začala zaoberať podnikovou sférou", by však len vydláždil cestu do pekiel. Na konkrétnu podporu podnikov, čo má na mysli, peňazí naozaj niet. A boli by iba vyhodené von oknom, len by predĺžili predsmrtnú agóniu. Revitalizačný zákon je už našťastie nebožtík...
Ak už sme pri ňom; nepremlčateľná je zodpovednosť bývalej vlády. Tá nedokázala vytvoriť také hospodárske prostredie, ktoré by konkurencieneschopné firmy vyvrhlo a tým dávno ozdravilo systém. Súčasný stav je dôsledkom dvoch smrteľných hriechov, ktorými sa "kozlíkovci" proti ekonomike previnili. Zlou privatizáciou vložili stovky možno aj životaschopných podnikov do rúk rabiátov a hlupákov, ktorí ich priviedli buď na hranu kolapsu, alebo do prekérnych problémov. Po druhé, masívnymi investíciami štátu vysali peniaze z bánk a vyšrubovali úroky do nebies, takže súkromný sektor fakticky pripravili nielen o investičné možnosti, ale i o schopnosť základnej reprodukcie.
Rekordy lámajúca nezamestnanosť nie je pohromou ani koncom sveta. Je príznakom, že keď dochádzajú intervencie štátu, trh si začína robiť poriadky sám. Jednoducho vyraďuje časť technologicky zaostalej výrobnej základne, ktorá nám tu vďaka "sociálnemu cíteniu" všetkých doterajších vlád prežila ešte od boľševika. Netreba "vytvárať krízové štáby", po čom volá popletený Mesiarik, treba sa ukľudniť a rozmýšľať. Vyše dvadsaťpercentnú nezamestnanosť mala svojho času napr. i Británia. A potom prišla Thatcherová...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
