deliť traja súrodenci, dom je v dedine a prislúcha k nemu aj poľnohospodárska pôda. V tom čase šesťdesiatjedenročný Stanislav M. Papradna, vo vtedajšom Považskobystrickom okrese, sa cítil byť deľbou ukrivdený. V rodičovskom dome bývala na základe darovacej zmluvy registrovanej notárstvom jeho sestra Filoména H. s manželom Viliamom H. a deťmi. Zvyčajne mu údajná krivda prekážala tým väčšmi, čím viac mal vypité. Pravidelne chodil k svojej sestre a vytýkal jej, že ho o všetko obrali, okradli ho o rodičovský podiel na dome, na ktorý má ešte stále nárok, že si nemá ani kde zasadiť zemiaky, že oberajú ovocie zo záhrady, ktorá vlastne patrí jemu a teda ho zlodejsky ožobračujú, lebo ovocie ešte aj predávajú, atď., atď.

Móresy Stanislava M. im síce neboli príjemné, ale akosi si na ne časom privykli. To ešte nevedeli, čo na nich chystá. Starý pán si totiž vo svojej chate nazhromaždil menší zbrojný arzenál. Okrem revolveru kalibru deväť milimetrov mal aj vzduchovku prerobenú na malokalibrové náboje, vyše stovky nábojov, tlmič výstrelov a tri podomácky vyrobené pištole, z ktorých bola funkčná len jedna, ale aj to sa muselo niečím buchnúť po úderníku. Na napáchanie zla iným, a napokon i sebe, to však bohato stačilo.

Pán Stanislav M. v ten deň, 24. novembra 1990, výdatne popíjal. Popoludní sa pobral do svojej chaty. Z chaty išiel k rodičovskému domu. Rozčúlil sa už, keď po ňom pred domom brechal pes. Domáci psa zahnali a Stanislav M. vošiel do kuchyne, kde sa práve nachádzala Filoména H., jej sestra Mária M. a dcéra pani Filomény. Starý pán začal svoju zvyčajnú pesničku. Keď zistil, že si ho príliš nevšímajú, snažil sa upútať pozornosť svojej sestry Filomény, ktorá práve zlievala roztopené maslo tým, že ju potiahol za ruku, čo malo za následok rozliatie masla po podlahe. Vtedy vošiel dnu Viliam H. a pokúšal sa rozkokošeného švagra upokojiť: Zober si, čo chceš a daj nám konečne pokoj!

To starého pána popudilo ešte viac: Ja nič nechcem, ja sa s vami vyrovnám ináč, zastrelím ťa!

Viliam H. odpovedal: Nikdy som ti nič zlého neurobil, ak chceš, tak ma zastrel!

To ešte nevedel, že jeho švagor má skutočne vo vrecku revolver a že ho vytiahne. Prvá guľka vystrelená zo vzdialenosti asi troch metrov zasiahla stenu, druhá už kľučkujúceho Viliama H. do hlavy. Rozzúrený strelec dostal hrncom po hlave a zbraň mu vypadla z rúk. Skryli ju a jeho vytlačili z domu. Potom sa mohli venovať zranenému. Zistili, že ide len o ľahké škrabnutie. Guľka vyryla v koži lebky asi jedenapolcentimetrovú brázdu. Stačil však trošku iný uhol a...

Stanislava M. obžalovali z pokusu trestného činu vraždy a nedovoleného ozbrojovania. Pripomenieme, že za pokus trestného činu hrozí taký istý trest ako za čin dokonaný. V prípade vraždy je to desať až pätnásť rokov. Krajský súd vzhľadom na okolnosti, vek obžalovaného, vymeral Stanislavovi M. šesť rokov straty slobody. Proti rozsudku sa odvolal.

Tu sa začal prípad komplikovať. Vrátili ho dokonca aj prokuratúre na došetrenie, ktorá vypracovala novú obžalobu. Lenže, medzitým sa duševný stav Stanislava M. výrazne zhoršil. Znalci po vyšetrení zistili, že dokonca ani nechápe zmysel trestného konania. Ba, stráca ovládanie, základné hygienické návyky, hoci fyziologické funkcie fungujú celkom slušne. Keďže podľa našich zákonov možno trestne stíhať len spôsobilého občana, musel sudca trestné stíhanie prerušiť. Šanca na napravenie duševného stavu neexistovala. Maximálne mohli spomaliť jeho zhoršovanie. Tak sa stalo - aby prípad pokusu vraždy mohli konečne uzavrieť, nezostávalo nič iné ako buď čakať na úmrtie obžalovaného, alebo na udelenie milosti. Prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster nedávno žiadosti o milosť vyhovel. Prípad tak mohli konečne odložiť do súdneho archívu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.