roka na rok tiež ukazovateľom plynúceho času nášho života. V minulosti poskytovali kalendáre lacné zábavné čítanie.
Slovo kalendár je latinského pôvodu, pochádzajúce od starých Rimanov (Calendae, kalendy znamená 1. deň v mesiaci). Kalendárom nazývali od pradávna celý spôsob, akým sa "počíta čas". Človek si akýmsi spôsobom potreboval počítať čas, aby si mohol vždy spoľahlivo určiť dobu, v ktorej sa niečo významného stalo, alebo malo stať v jeho živote. Vymýšľal si preto rôzne značky a pomôcky, ktoré mu to mali uľahčiť.
Najnápadnejšiu zmenu pozoroval človek najprv na mesiaci, ktorý počas krátkej doby pred jeho zrakom menil svoju podobu a veľkosť. Tak sa čas plynúci od jedného splnu k druhému stal prvou väčšou jednotkou na meranie času a táto doba bola nazvaná mesiacom. Ďalším takým zjavom bola cesta Slnka po oblohe počas jedného roka. Človek zbadal, že po istom čase sa Slnko vždy objavuje na tom istom mieste oblohy. Podľa dĺžky dňa a noci, ktorá sa počas roka mení, začal rozoznávať štyri ročné obdobia a poznávať, kedy sa ktoré začína a ako dlho trvá. Potom už nebolo ďaleko k tomu, aby celý dlhý rok bol rozdelený na kratšie trvajúce mesiace. Až kým neprišla prvá "ťažkosť". Doba, od jedného splnu k druhému, ktorá trvá len 29 a pol dňa - 12 takých mesiacov dávalo tak len 354 dní do roka.
Veľký pokrok v delení času zaznamenali starí Egypťania: dobre poznali tento nedostatok a preto rozdelili svoj rok na 12 mesiacov po 30 dňoch a chýbajúcich 5 dní pridali na koniec roka. Tým dostali vždy 365 dní skutočného roku. Je zaujímavé, že starí Egypťania si vytvorili svoj kalendár oveľa lepšie, ako Gréci, ktorí boli jedným z najvzdelanejších národov v staroveku, ale ich kalendár bol nedokonalý, lebo bol veľmi zložitý.
Na rímskom kalendári sa najlepšie ukázala stará pravda, že víťaz "po zbrani" sa obyčajne stane porazeným v kultúre, keď svoje vojenské víťazstvo dobyl nad národom vzdelanejším, než je sám. Rimania si dobyli a podrobili Egypt zbraňou, no čoskoro od nich začali preberať rôzne zvyky a skúsenosti. Jednou z prvých bol egyptský kalendár, oveľa lepší, ako bol domáci rímsky. Podľa egyptského kalendára začali tiež Rimania rozdeľovať rok na dvanásť mesiacov a nové dva mesiace nazvali "Januárom" a "Februárom". S egyptským spôsobom kalendára však prevzali aj jeho chybu. Neskôr rímsky cisár Julius Caesar opravil tento kalendár tak, že nariadil, aby v každom štvrtom roku pripočítaval jeden deň k občianskemu roku a tým sa vyrovnal rozdiel proti skutočnému roku slnečnému. Štvrtý rok, o jeden deň dlhší, sa takto stal rokom priestupným, čo trvá až dodnes. My pridávame ten deň každý štvrtý rok na koniec mesiaca február, ktorý má v obyčajných rokoch po 28 dní, v priestupných však 29 dní.
V Ríme to vymysleli ináč. K oprave potrebný jeden deň pridávali mesiacu február, nie však na koniec, ale za deň 6. február. Po šiestom februári nasledoval v každom štvrtom roku (priestupnom) tento jeden zvyšný deň (ešte raz 6. február), a po ňom nasledoval 7. február. Ten zvyšný deň volali: "Druhý šiesty deň" a nepočítali ho do počtu februárových dní, vraj z povery, aby si nepohnevali svojich bohov.
Kalendár Julia Caesara, po ňom nazvaný Juliánsky, bol takto upravený v roku 46. pred Kristovým narodením a bolo podľa neho počítané takmer až do konca 16. storočia. Potom kalendár vylepšil pápež Gregor XIII., ktorý ustanovil, že síce každý štvrtý rok bude aj naďalej priestupný, ale že všetky roky, ktorých číslo sa končí dvoma nulami (napríklad roky: 1700, 1800, 1900) zostanú obyčajnými, nepriestupnými, okrem tých, ktorých čísla budú deliteľné 400. Teda roky 1600, 2000, 2400 boli a budú priestupné, hoci ich čísla majú na konci dve nuly, lebo sú tieto čísla deliteľné 400. Takto opravený kalendár sa rýchle rozšíril takmer po celom svete, zvlášť však v katolíckych krajinách. Tam kde nebolo katolíkov, prijatie Gregoriánskeho kalendára trvalo dlhšie. V Nemecku ho zaviedli až o sto rokov neskôr, v Anglicku a Švédsku iba v polovici 18. storočia a v Japonsku až v roku 1873. Kresťanské národy pravoslávneho vierovyznania, ktoré neuznávajú pápeža za hlavu cirkvi, nepristali na túto gregoriánsku opravu kalendára vôbec, preto pravoslávni dosiaľ užívajú Juliánsky kalendár (zaostáva za naším o 13 dní a tento rozdiel sa po každých 128 rokoch o jeden deň ešte zvyšuje).
Zaujímavé je pripomenúť si ešte, odkedy rôzne národy datujú svoj letopočet. My ho počítame od Kristovho narodenia a terajší rok označujeme číslom 2000, ako počtom rokov uplynulých od narodenia Krista. Židia rátajú svoj letopočet údajne od stvorenia sveta a majú teraz rok 5748. Mohamedáni začali počítať svoj letopočet odo dňa, keď ich prorok Mohammed utiekol z arabského mesta Mekky do mesta Meddiny, čo sa stalo roku 622, po Kristovom narodení. Preto počítajú teraz rok 1377. Číňania počítajú svoj terajší letopočet od začiatku vlády svojho panovníka Nin - 0, ktorý nastúpil na trón roku 660 pred Kristom. A tak majú teraz už rok 2659.
Autor: Mgr. Uršula AMBRUŠOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
