Vladimíra Karnaya a Miroslava Dirgu v CBK Košice. V uplynulej sezóne Daniela Číkošová debutovala ako čerstvá "šestnástka" v drese ŽKBK Cassovia Košice v našej najvyššej basketbalovej súťaže, kde aj napriek tomuto vekovému handicapu patrila spolu s Leškovou a Czákovou k ťahúňkam tohto celku. Tesne pred začiatkom tejto sezóny sa na základe vzájomnej dohody o spolupráci medzi Makosom CBK Cassovia a SCP Ružomberok presťahovala na Liptov, kde nateraz hosťuje v tíme aktuálneho víťaza Euroligy. Ochutnala aj túto najprestížnejšiu európsku súťaž, keď ju trénerka SCP Natália Hejková poslala na palubovku počas dvoch minút stretnutia v Šoproni. Dokonca na 10. výročnie "nežnej" revolúcie stihla počas štyroch minút zaznamenať aj svoje premiérové tri euroligové body v domácom zápase s izraelským Ramatom Hasharon (93:59). V konkurencii štyroch reprezentačných krídelníčok Kuklovej, Godályovej, Žirkovej a Marenčíkovej to však nemá na ružiach ustlané, a na "pľac" sa dostáva len sporadicky, keď už je o výsledku dávno rozhodnuté... Okrem toho však "Čiky" naďalej hrá juniorskú ligu za jej lídra CBK Cassovia Košice "B" a študuje na gymnáziu v Ružomberku. S touto slovenskou juniorskou reprezentantkou sme sa uplynulú sobotu porozprávali po víťaznom zápase "jej" Ružomberku na palubovke košickej Delty Domex. Naša úvodná otázka smerovala k tomu, ako sa tejto 182 cm vysokej krídelníčke zatiaľ pozdáva polročný pobyt na Liptove.

- Som veľmi rada, že som mohla odísť hrať do Ružomberku. Kolektív je tu super a dievčatá ma veľmi dobre privítali. Niekedy však pociťujem, že som najmladšia a občas na mňa pripadnú aj povinnosti. Keď napríklad ideme hrať niekde vonku, tak musím ráno ísť zobudiť všetky spoluhráčky, čo je len a len moja starosť. A ak napríklad na niektoré ligové stretnutie neidú s nami doktori, pomáham spolu s Martinou Godályovou nosiť lekárničku.

S kým si tak zo svojich spoluhráčok najlepšie rozumieš?

- S každým zatiaľ dobre vychádzam, no mojimi asi najlepšími kamarátkami v družstve sú Andrea Kuklová a Iveta Bieliková. Najmä tieto dve spoluhráčky mi dávajú cenné rady.

Ako sa ti darí stíhať školu a zároveň hrať basketbal za áčko SCP Ružomberok a juniorky Cassovie Košice?

- Priznám sa, že je dosť vyčerpávajúce, ale dá sa to stíhať. Keď sa dá, ráno odchádzam do školy už o siedmej, aby som čo najviac cez deň stíhala. Našťastie maturovať by som mala až na budúci rok, takže zatiaľ ma obchádzajú tieto starosti. Medzitým mám tréning s junorkami, potom opäť školu a večer ďalší tréning so ženami. Okrem toho chodím cez víkendy hrávať aj s juniorkami Cassovie, kde som za nich zatiaľ odohrala všetky stretnutia. Najviac som páčilo, keď som za nich hrala v Ružomberku, lebo som aspoň nemusela cestovať ďaleko z domu... Ináč doteraz sa zápasy v ženskej a juniorskej lige veľmi nekryli, takže som ich mohla v pohode stíhať. Trénerka Hejková má taktiež pochopenie pre tieto moje 'výlety', a nerobí mi problémy s uvoľňovaním na nich.

Čo ti zatiaľ ten polrok v Ružomberku dal a vzal?

- Dal mi toho veľmi veľa z basketbalovej stránky. Výrazne som sa zlepšila v obranných činnostiach, čo bola predtým moja výrazná slabina, ako aj pri streľbe. Na druhej strane ale už takmer nepoznám ani svoj domov... Rodičia sa však snažia chodiť čo najčastejšie na moje zápasy, takže aspoň vtedy sa môžeme vidieť. Priznám sa však, že občas mi je za nimi smutno...

V Cassovii si v minulej sezóne patrila aj napriek svojmu veku k oporám tohto kolektívu. Teraz však v Ružomberku vysedávaš len na lavičke náhradníkov a trénerka Hejková ťa posiela na palubovku len počas posledné minúty stretnutia. Niektorí basketbaloví odborníci tvrdia, že na Liptove si len do počtu, a že omnoho viac by tvojmu basketbalovému rastu prospelo, keby si do Ružomberka odišla o rok neskôr...

- No... (nasledoval ťažký povzdych - pozn. red.) Ja to považujem za správny krok. Beriem to tak, že možem byť v Ružomberku, a naučiť sa tam niečo, čo mi pomôže v mojej ďalšej kariére. Tento rok je v družstve obrovská konkurencia na každom poste, no v budúcej sezóne to už tak nemusí byť. Verím totiž, že vtedy sa mi podarí prebojovať aspoň na miesto deviatej alebo desiatej hráčky, čiže by som bola v nominácii na každý ligový a euroligový zápas.

Po dvoch prehrách s manažérkami v uplynulej sezóne sa ti v sobotu poprvýkrát podarilo nad nimi zvíťaziť. Hoci snáď nikto nepredpokladal, žeby ste v Košiciach nezvíťazili, prezraď nám, akú taktiku ušila na domáce trénerka Hejková?

- Chcela od nás najmä, aby sme hrali dôsledne v obrane a nepustili ich k streľbe. No a samozrejme kolektívnou hrou v útoku s rýchlymi protiútokmi si vytvoriť čo najvyšší náskok.

Na palubovku si sa dostala presne 5 minút a dvadsať sekúnd pred koncom stretnutia, keď už ste viedli 44:62. Nakoniec sa vám aj vďaka tvojej prítomnosti podarilo natiahnuť celkový rozdiel na 26 bodov, no medzi strelkyňami stretnutia si nefigurovala...

- Žiaľ áno. Dala som síce jeden kôš, ale až po záverečnom klaksóne. Keby tak prišiel až o sekundu neskôr, mohlo to byť iné...

Hoci to ružomberskí funkcionári neradi priznávajú, majú momentálne veľké finančné problémy. Ako vplýva táto doteraz takmer nepoznaná finančná neistota na tvoje spoluhráčky?

- Sú tu síce určité problémy s meškajúcimi výplatami, ale dosť nerada by som sa k tomu vyjadrovala. S dievčatami sa o tom veľmi ani nerozprávame... Mám síce podpísanú nejakú zmluvu, no priznám sa, že o jej detailoch vie viac môj otec ako ja. Z tejto zmluvy si pamätám akurát povinnosti, ktoré mi z nej vyplývajú, pričom finančná stránka zostáva na rodičoch.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.